Európska komisia žaluje Slovensko za nedostatočnú transpozíciu smernice o právach osôb pozbavených osobnej slobody
Európska komisia začala právne konanie proti Slovenskej republike a podala žalobu na Súdny dvor Európskej únie pre nesprávnu implementáciu Smernice (EÚ) 2013/48 z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody.
Smernica (EÚ) 2013/48 určuje minimálne štandardy pre zabezpečenie právneho zastúpenia od momentu zadržania, vrátane práva na prítomnosť advokáta pri výsluchu, ako aj práva kontaktovať tretiu osobu (napr. rodinu alebo zamestnávateľa) o zadržaní a komunikovať s konzulárnymi orgánmi v prípade cudzincov. Členské štáty mali povinnosť implementovať smernicu do 27. októbra 2016.
Európska komisia spustila konanie o porušení (infringement procedure) proti viacerým krajinám vrátane Slovenska už v roku 2013 kvôli nedostatočnej transpozícii. Na Slovensku boli prijaté určité úpravy Trestného poriadku no Európska komisia poukazuje na nedostatky, najmä v oblasti efektívnej účasti obhajcu pri výsluchoch a v zabezpečení komunikácie so zahraničnými konzulárnymi úradmi. Po formálnom upozornení v novembri 2023 a následnom odôvodnenom stanovisku Slovensko neposkytlo uspokojivú odpoveď, čo viedlo k podaniu žaloby na Súdny dvor EU.
Smernica 2013/48/EÚ nadväzuje na predchádzajúce právne akty EÚ, ako sú Smernica 2010/64/EÚ o právach na tlmočenie a preklad a Smernica 2012/13/EÚ o právach na informácie v trestnom konaní. Kľúčové požiadavky zahŕňajú:
Právo na právne zastúpenie od okamihu zadržania, vrátane prítomnosti advokáta pri výsluchu alebo iných vyšetrovacích úkonoch, ako je konfrontácia.
Zadržaná osoba má právo bezodkladne informovať blízku osobu alebo konzulárny úrad o svojom zadržaní.
Obmedzenia práv sú možné iba vo výnimočných situáciách (napr. pri hrozbe pre bezpečnosť), no musia byť prísne odôvodnené.
Slovensko síce novelizovalo Trestný poriadok, aby zohľadnilo tieto požiadavky, no Európska komisia identifikovala nedostatky v praktickej aplikácii, ako je obmedzená účasť obhajcu pri vyšetrovacích úkonoch a nedostatočné mechanizmy pre komunikáciu s konzulárnymi orgánmi.
V prípade, že Súdny dvor EU rozhodne v prospech Európskej komisie, Slovensko čelí riziku finančných sankcií, ktoré môžu zahŕňať jednorazovú pokutu a denné penále (v minulosti dosahovali milióny eur v environmentálnych sporoch). Okrem toho bude potrebné upraviť Trestný poriadok, čo ovplyvní prácu polície, súdov a advokátov. Pre obvinených to môže znamenať neplatnosť dôkazov získaných bez prítomnosti obhajcu, čo by mohlo viesť k zrušeniu konaní alebo nárokom na odškodnenie.
