Kyberšikana verzus sloboda prejavu: Ústavný súd ponechal trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania
Online priestor priniesol nové formy komunikácie, ale aj nové formy útokov na súkromie, dôstojnosť a psychickú integritu jednotlivca. Práve na tieto situácie reaguje skutková podstata trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 9/2021 z 10.09.2025 riešil otázku, či slovné spojenie „dlhodobo inak obťažuje“ v § 360b ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov je natoľko neurčité, že porušuje princíp nullum crimen sine lege, právnu istotu, predvídateľnosť práva a slobodu prejavu. Ústavný súd návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nevyhovel.
Podstatou námietok bolo tvrdenie, že pojem „inak obťažuje“ je príliš vágnym a otvoreným znakom skutkovej podstaty trestného činu. Navrhovatelia upozorňovali najmä na riziko, že by mohol byť použitý proti novinárom, blogerom, influencerom alebo iným osobám, ktoré dlhodobo kritizujú osoby verejného života, vrátane politikov. Podľa tejto argumentácie by mohla byť aj oprávnená a primeraná verejná kritika vyhodnotená ako obťažujúca, ak by dotknutej osobe subjektívne zhoršovala kvalitu života.
Ústavný súd Slovenskej republiky však zdôraznil, že napadnutý pojem nemožno vykladať izolovane. Musí sa čítať v kontexte celej skutkovej podstaty. Trestne relevantné nie je akékoľvek nepríjemné alebo kritické elektronické vyjadrenie, ale len také dlhodobé elektronické obťažovanie, ktoré je úmyselné, obsahovo porovnateľné s ponižovaním, zastrašovaním alebo neoprávneným konaním v mene inej osoby a vedie k podstatnému zhoršeniu kvality života poškodeného. Takýto výklad podľa Ústavného súdu neprekračuje hranice prípustnej významovej otvorenosti trestnoprávnej normy.
Rozhodnutie je dôležité aj z pohľadu slobody prejavu. Ústavný súd Slovenskej republiky výslovne uviedol, že napadnuté ustanovenie ani svojím znením, ani svojím účelom nenúti orgány činné v trestnom konaní a súdy k trestaniu prejavov, ktoré musia požívať ochranu podľa čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Riziko, že by orgány aplikácie práva mohli v jednotlivom prípade ustanovenie vyložiť ústavne nesúladne, samo osebe nestačí na jeho zrušenie v abstraktnej kontrole ústavnosti. Na nápravu takých prípadov slúžia bežné prostriedky súdnej ochrany a v krajnom prípade aj ústavná sťažnosť.
Praktický význam nálezu spočíva v potvrdení, že trestné právo môže používať aj významovo otvorené pojmy, ak sú vyložiteľné v kontexte celej skutkovej podstaty a poskytujú adresátom dostatočne predvídateľný rámec zakázaného konania. Zároveň však Ústavný súd nastavil interpretačnú hranicu: § 360b ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov nemožno používať ako nástroj kriminalizácie ústavne chránenej verejnej kritiky. Postihovať možno len závažné formy kyberšikany, ktoré pri ústavne súladnom výklade zasahujú do súkromia, dôstojnosti alebo kvality života poškodeného spôsobom porovnateľným s ponižovaním, zastrašovaním alebo neoprávneným konaním v jeho mene.
