Skončením zmluvy so študentom nezaniká jeho verejnoprávny status študenta
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Svk 13/2023 z 30.04.2025 predstavuje významný príspevok k výkladu právneho postavenia študenta vysokej školy po zrušení rozhodnutia o jeho vylúčení zo štúdia. Jadrom veci bola otázka, aké právne následky má zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia o vylúčení a akým spôsobom sa má vysoká škola vysporiadať s následným jednostranným úkonom študenta, konkrétne s odstúpením od zmluvy o zabezpečení vysokoškolského štúdia zahraničného študenta.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vychádzal z toho, že zrušením rozhodnutia o vylúčení zo štúdia dochádza k obnoveniu verejnoprávneho vzťahu medzi vysokou školou a študentom. Štúdium na vysokej škole je verejnoprávnym vzťahom, ktorý vzniká rozhodnutím o prijatí na štúdium a môže zaniknúť iba spôsobmi ustanovenými zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nemožno ho preto ukončiť mimo zákonného rámca, a to ani prostredníctvom samotného záveru o zániku súkromnoprávnej zmluvy, ktorá popri tomto verejnoprávnom vzťahu existuje.
Podstatným právnym momentom rozhodnutia je rozlíšenie dvoch paralelných právnych vzťahov. Na jednej strane stojí verejnoprávny status študenta, ktorý sa spravuje zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vnútornými predpismi vysokej školy. Na druhej strane existuje súkromnoprávny záväzkový vzťah založený zmluvou o zabezpečení vysokoškolského štúdia zahraničného študenta, uzatvorenou podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zdôraznil, že prípadný zánik tejto zmluvy odstúpením automaticky nespôsobuje zánik štúdia ako verejnoprávneho vzťahu. Štúdium sa môže skončiť len riadne podľa § 65 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo inak podľa § 66 toho istého zákona.
Z uvedeného však nevyplýva, že vysoká škola môže jednostranný úkon študenta v konaní o vylúčení zo štúdia ignorovať. Práve naopak, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky považoval za podstatné, že žalovaný sa v druhom rozhodnutí o vylúčení vôbec nezaoberal odstúpením študentky od zmluvy, ktoré mu bolo doručené dňa 23.09.2019. Vysoká škola mala posúdiť, či tento úkon môže mať účinky aj vo vzťahu k verejnoprávnemu statusu študentky, najmä či ho nemožno materiálne vyhodnotiť ako zanechanie štúdia podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ak by totiž išlo o zanechanie štúdia, štúdium by sa podľa § 66 ods. 2 písm. a) uvedeného zákona skončilo dňom doručenia písomného vyhlásenia vysokej škole a následné rozhodnutie o vylúčení by už nemalo predmet.
Rozhodnutie je významné aj z procesného hľadiska. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pripomenul, že hoci sa podľa § 108 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na rozhodovanie podľa tohto zákona vo všeobecnosti nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, rozhodnutie o vylúčení zo štúdia musí byť riadne, logicky a preskúmateľne odôvodnené. Orgán verejnej správy je povinný zrozumiteľne vysvetliť, akými úvahami sa riadil, ktoré skutočnosti vzal do úvahy a ako ich právne posúdil. Ak vysoká škola opomenie úkon študenta, ktorý môže mať význam pre posúdenie jeho právneho statusu, spôsobuje tým nedostatočnosť odôvodnenia a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zároveň korigoval záver správneho súdu, podľa ktorého samotné odstúpenie od zmluvy spôsobilo, že žalobkyňa prestala byť študentkou. Tento záver označil za nesprávny, pretože zánik súkromnoprávneho záväzku nemožno bez ďalšieho stotožňovať so skončením verejnoprávneho štúdia. Napriek tomu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol, keďže rozsudok správneho súdu, ktorým bolo druhé rozhodnutie o vylúčení zrušené, bol vo výsledku vecne správny, hoci správny súd nesprávne posúdil účinky odstúpenia od zmluvy. Praktickým dôsledkom rozsudku je povinnosť vysokej školy v ďalšom konaní výslovne posúdiť právny význam odstúpenia od zmluvy, jeho možný dopad na verejnoprávny vzťah medzi vysokou školou a študentkou a až následne zvoliť zákonný procesný postup.
