Rozsudok Súdneho dvora: Poľsko musí uznať manželstvo rovnakého pohlavia uzavreté v Nemecku.
Rozsudkom z 25.11.2025 vo veci C-713/23 Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že členské štáty sú povinné na účely výkonu práv vyplývajúcich z práva EÚ uznať manželský stav svojich občanov získaný zákonným uzavretím manželstva v inom členskom štáte, a to bez ohľadu na pohlavie manželov.
V prípade C-713/23 | Wojewoda Mazowiecki rozhodol, že členský štát ako Poľsko má povinnosť uznať manželstvo dvoch občanov EÚ rovnakého pohlavia, ak bolo zákonne uzavreté v inom členskom štáte.
Príbeh sa začal v roku 2018, keď dvaja poľskí občania uzavreli manželstvo v Berlíne. Ako občania EÚ využili svoje právo na voľný pohyb a pobyt v Nemecku, kde je manželstvo rovnakého pohlavia legálne. Po návrate do Poľska chceli, aby ich sobáš bol uznaný, a preto požiadali o prepis sobášneho listu do poľskej matriky.
Poľské orgány však žiadosť odmietli s odôvodnením, že poľské právo nepozná manželstvo osôb rovnakého pohlavia. Podľa nich by takýto prepis porušoval základné zásady poľského právneho poriadku. Manželia sa odvolali a prípad sa dostal až na Najvyšší správny súd Poľska, ktorý sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou, či takéto odmietnutie nie je v rozpore s európskym právom.
Súdny dvor v Luxemburgu vo svojom rozsudku z 25.11.2025 jasne konštatoval: odmietnutie uznať manželstvo dvoch občanov EÚ rovnakého pohlavia uzavreté v inom členskom štáte je v rozpore s právom EÚ. Dôvody sú viaceré:
Občania EÚ majú právo žiť a pohybovať sa v Únii bez diskriminácie. Ak pár uzavrie manželstvo v jednom štáte, nemôže byť nútený žiť ako "slobodní" po návrate do domovského štátu. To by vytváralo vážne prekážky v administratívnej, profesijnej aj súkromnej sfére.
Súd zdôraznil, že ak páry začnú rodinný život v hostiteľskom štáte, musia mať istotu, že v ňom budú môcť pokračovať aj po návrate domov. Súdny dvor neprikazuje Poľsku zaviesť manželstvo rovnakého pohlavia do svojho vnútroštátneho práva. Manželstvo ako inštitúcia zostáva v kompetencii členských štátov. Avšak, ak štát stanoví jediný spôsob uznávania manželstiev uzavretých v zahraničí, musí ho uplatniť aj na manželstvá rovnakého pohlavia – bez diskriminácie.
Súdny dvor tiež uviedol, že členské štáty majú voľnú úvahu pri voľbe spôsobu uznania: môže ísť o prepis matriky, ale aj o iné formy. Tento rozsudok je prelomový najmä pre krajiny, kde manželstvo rovnakého pohlavia nie je zákonne uznané.
