Recidívna priestupková krádež po novele Trestného zákona účinnej od decembra 2025
Zákon č. 416/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, nadobudol účinnosť dňa 27.12. 2025 a priniesol významnú zmenu v právnej úprave trestného činu krádeže. Zákonodarca reagoval najmä na dlhodobo narastajúci počet opakovaných priestupkových krádeží, ktoré v praxi často unikajú efektívnej trestnoprávnej reakcii. Novela zavádza osobitnú skutkovú podstatu tzv. recidívnej priestupkovej krádeže, upravenú v § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona.
Podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona sa trestá ten „kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, a bol za dva obdobné činy v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.“
V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou účinnou do 6. 08. 2024, ktorá vyžadovala len jedno predchádzajúce postihnutie, ide o sprísnenie zákonných podmienok trestnosti. Nové znenie tak nepredstavuje jednoduchý návrat k pôvodnej koncepcii, ale zavádza kvalitatívne nový kvalifikačný znak v podobe dvoch predchádzajúcich postihnutí za obdobné skutky.
Táto zmena má význam aj z hľadiska systematiky Trestného zákona, keďže ovplyvňuje posudzovanie recidívy podľa § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Z hľadiska aplikačnej praxe vyvoláva novela zásadnú otázku, či musia byť všetky tri skutky (dva predchádzajúce a tretí, trestnoprávne relevantný skutok) spáchané po nadobudnutí účinnosti novely, teda po 27. decembri 2025.
Výklad vychádza z toho, že:
trestnosť činu podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona vzniká až pri treťom protiprávnom konaní,
tretí skutok musí byť spáchaný po 27.12.2025,
predchádzajúce dva skutky môžu byť spáchané aj pred týmto dátumom, ak ide o obdobné činy, páchateľ bol za ne právoplatne postihnutý, všetky tri skutky spadajú do obdobia 12 mesiacov, počítaných spätne od tretieho skutku.
Týmto okamihom dochádza ku kvalitatívnej zmene právneho hodnotenia konania páchateľa – nie v dôsledku spätnej kriminalizácie, ale v dôsledku nahromadenia opakovaných protiprávnych konaní v zákonom stanovenom období.
Uvedený výklad je plne v súlade so zákazom retroaktivity vyjadreným v čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky a v § 2 ods. 1 Trestného zákona. Zákaz spätnej pôsobnosti trestného práva chráni jednotlivca pred tým, aby bol potrestaný za konanie, ktoré nebolo trestné v čase jeho spáchania.
V analyzovanom prípade predchádzajúce dva skutky zostávajú priestupkami a nie sú spätne kriminalizované, trestnoprávna sankcia sa viaže výlučne na tretí skutok, spáchaný už za účinnosti novej právnej úpravy a predchádzajúce postihnutia plnia funkciu osobného kvalifikačného znaku, resp. znaku recidívy.
Z rovnakých dôvodov nedochádza ani k porušeniu zásady ne bis in idem. Páchateľ nie je opätovne trestaný za predchádzajúce priestupky, ale za nový skutok, ktorého trestnosť vyplýva z jeho opakovanej deliktuálnej činnosti.
