Pravidlá FIFA pre futbalových agentov pod drobnohľadom práva Európskej únie
FIFA dlhodobo nastavuje pravidlá, podľa ktorých funguje medzinárodný futbalový trh. Keď však jej regulácia zasahuje do činnosti futbalových agentov, odmeňovania, licencovania či práce s osobnými údajmi, nejde už len o interné športové pravidlá. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-209/23, FT a RRC Sports GmbH proti Fédération internationale de football association (FIFA), z 16.07.2026 ukazuje, že aj športová regulácia musí obstáť pred pravidlami hospodárskej súťaže, slobody poskytovať služby a ochrany osobných údajov.
Spor sa týkal viacerých pravidiel FIFA pre futbalových agentov, najmä zákazu viacnásobného zastupovania pri prestupoch, stropov odmien agentov, podmienok získania a zachovania licencie FIFA, pravidiel oslovovania hráčov a trénerov a povinnosti oznamovať FIFA určité informácie. Súdny dvor Európskej únie ponechal konečné posúdenie súladu týchto pravidiel so zákazom kartelových dohôd na vnútroštátny súd, zároveň však dal jasné usmernenia. Osobitne upozornil, že pravidlo, ktoré agentom bráni osloviť klienta viazaného exkluzívnou zmluvou mimo dvojmesačného obdobia pred jej skončením, sa javí ako nezlučiteľné so zákazom kartelových dohôd, pretože zvýhodňuje existujúcich agentov.
Významná je aj časť rozsudku týkajúca sa dominantného postavenia FIFA. Súdny dvor Európskej únie uviedol, že FIFA môže mať dominantné postavenie na trhu služieb agentov pri medzinárodných prestupoch profesionálnych hráčov a trénerov, ako aj na trhu zamestnávania hráčov a trénerov. Dôvodom sú jej regulačné, dozorné a sankčné právomoci. To ešte automaticky neznamená, že FIFA svoje postavenie zneužila, ale vnútroštátny súd musí preskúmať, či napadnuté pravidlá neprekračujú hranice prípustnej športovej regulácie.
Rozsudok má význam aj pre slobodu poskytovať služby a ochranu osobných údajov. Pravidlá obmedzujúce viacnásobné zastupovanie, licenčné podmienky a oslovovanie klientov môžu predstavovať prekážky slobody poskytovať služby. Môžu byť prípustné len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ, napríklad predchádzanie konfliktom záujmov, ochranu hráčov a trénerov alebo integritu prestupového systému, a zároveň sú primerané. Súdny dvor Európskej únie zároveň uviedol, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 bráni tomu, aby FIFA zverejňovala akúkoľvek sankciu uloženú agentom alebo ich klientom a detailné informácie o všetkých transakciách zahŕňajúcich agentov.
Praktické posolstvo rozsudku je pomerne jasné: športové federácie môžu regulovať svoje odvetvie, ale nie sú mimo dosahu práva Európskej únie. Ak pravidlá zasahujú do trhu, podnikania, pohybu služieb alebo osobných údajov, musia byť transparentné, primerané a obhájiteľné. Futbalová autonómia teda existuje, ale nie ako výnimka z pravidiel hospodárskej súťaže a ochrany základných práv.
