Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie predstavujú významný problém na trhu práce, ktorý má negatívne dopady na hospodárstvo, spoločnosť a jednotlivých zamestnancov. Na Slovensku je táto problematika regulovaná predovšetkým zákonom č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý stanovuje podmienky a sankcie za porušovanie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Tento zákon je úzko prepojený s definíciou závislej práce, ako ju uvádza z.č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce.
Definícia nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
V prípade ak osoba vykonáva pre podnikateľa prácu ako živnostník ale jeho výkon práce napĺňa znaky závislej práce tak hovoríme o nelegálne práci. Ak podnikateľ využíva závislú prácu osoby, s ktorou ale nemá uzatvorený pracovno-právny vzťah tak hovoríme o nelegálnom zamestnávaní.
Zákonník práce definuje závislú prácu ako prácu vykonávanú za odmenu, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v čase a na mieste určenom zamestnávateľom a osobne zamestnancom. Závislá práca je charakterizovaná hierarchickým vzťahom medzi zamestnávateľom a zamestnancom, kde zamestnávateľ má právo kontrolovať a riadiť činnosť zamestnanca. Aby bolo možné hovoriť o závislej práci, vyžaduje sa kumulatívne naplnenie všetkých znakov, ale už aj súdy rozhodujú, že niektoré znaky majú rôznu váhu a rozhodujúcim znakom je otázka nadriadenosti a podriadenosti a teda riadenie a kontrola práce.
Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú len inšpektoráty práce. Kontrolné orgány sú:
- oprávnené uložiť pokutu za nelegálnu prácu do 331 eur (§ 7 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.),
- povinné uložiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vo výške 2 000 eur až 200 000 eur (§ 19 ods. 2 zákon č. 125/2006 Z. z. a § 68a ods. 1 písm. b) zákon č. 5/2004 Z. z.). a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
Ak by bola právoplatne uložená pokuta tak je podnikateľ povinný okrem nej zaplatiť aj Dodatočné platby (doplatenie dlžnej mzdy, preddavkov na daň z príjmu, doplatok poistného atď.).
Dopady nelegálnej práce pre zamestnancov
Bez pracovnej zmluvy alebo iného formálneho pracovného vzťahu sú zamestnanci vystavení riziku nevyplatených miezd, neprimeraných pracovných hodín a zlých pracovných podmienok. Môžu byť tiež ľahko prepustení bez akejkoľvek náhrady, čo vedie k nestabilite a neistote v ich živote.
Dopady nelegálneho zamestnávania pre zamestnávateľov
Zamestnávatelia, ktorí nelegálne zamestnávajú, čelia riziku vysokých sankcií, dodatočným platbám miezd a odvodov ako i ďalším konzekvenciám, vrátane straty dobrého mena a dôveryhodnosti na trhu.
Dopady pre štát a spoločnosť
Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie majú negatívne dopady aj na štát a spoločnosť. Tieto praktiky tiež narúšajú férovú súťaž na trhu práce, pretože poctiví zamestnávatelia, ktorí dodržiavajú zákony, sú v nevýhode oproti tým, ktorí využívajú nelegálnu prácu. Nelegálna práca tiež vedie k zhoršeniu pracovných podmienok a znižuje celkovú kvalitu pracovného života.
Súčasná definícia závislej práce v Zákonníku práce je pomerne široká a umožňuje rôzne interpretácie, čo vedie k problémom s jej uplatňovaním v praxi. Mnohé osoby sú formálne zamestnané na živnosť, hoci ich pracovný vzťah má všetky znaky závislej práce. Tento jav, známy ako "švarcsystém", predstavuje obchádzanie zákona a má negatívne dôsledky pre zamestnancov aj štát.
Kritériá pre definovanie závislej práce
Tieto kritériá ako jasné znaky závislej práce by mohli zahŕňať:
- Kontrola a riadenie: pravidelné dohliadanie zamestnávateľom na prácu a poskytovanie inštrukcií.
- Integrácia do organizačnej štruktúry: práca zamestnanca je neoddeliteľnou súčasťou bežnej činnosti firmy a zamestnanec používa firemné prostriedky a infraštruktúru.
- Závislosť na príjme: zamestnanec dostáva pravidelnú odmenu a jeho príjem je úplne alebo prevažne závislý na jednom zamestnávateľovi.
- Používanie pracovných prostriedkov zamestnávateľa: zamestnávateľ poskytuje nástroje, materiály a vybavenie potrebné na vykonanie práce.
- Poskytovanie odmeny: zamestnanec dostáva pravidelnú mesačnú mzdu alebo inú formu pravidelnej odmeny.
Právne opatrenia na zamedzenie zneužívania živností
Právne opatrenia, ktoré by zabezpečili dodržiavanie vyššie uvedených kritérií by mohli byť:
- Pravidelné kontroly: Zvýšenie počtu kontrol zo strany inšpektorátov práce, zameraných na odhaľovanie nelegálneho zamestnávania a "švarcsystému".
- Prísnejšie sankcie: Zavedenie prísnejších sankcií za nelegálne zamestnávanie a zneužívanie živností, vrátane vyšších pokút a iných opatrení.
- Vzdelávanie a osveta: Zvýšenie informovanosti zamestnávateľov a zamestnancov o rizikách a dôsledkoch nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania prostredníctvom seminárov, školení a informačných kampaní.
- Legislatívne úpravy: Prijatie legislatívnych úprav, ktoré by jasnejšie definovali rozdiel medzi závislou prácou a samostatne zárobkovou činnosťou. Nové právne predpisy by mali obsahovať konkrétne kritériá a definície, ktoré by zjednodušili identifikáciu závislej práce a zamedzili obchádzaniu zákonov.
Záver
Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie sú vážnym problémom, ktorý si vyžaduje efektívne riešenia. Presnejšia definícia závislej práce a zavedenie konkrétnych kritérií na jej určenie by mohli významne prispieť k zníženiu zneužívania živností a zvýšeniu ochrany práv zamestnancov. Efektívne opatrenia v tejto oblasti vyžadujú spoluprácu medzi zákonodarcami, inšpektorátmi práce, zamestnávateľmi a zamestnancami, ako aj zvýšenú informovanosť a vzdelávanie všetkých zúčastnených strán.
Zamestnávatelia by mali byť motivovaní dodržiavať zákony prostredníctvom prísnejších kontrol a sankcií, ako aj prostredníctvom vzdelávacích a informačných kampaní. Zamestnanci by mali byť informovaní o svojich právach a povinnostiach, aby mohli aktívne brániť svoje záujmy a vyhnúť sa nelegálnej práci. Štátne inštitúcie by mali zlepšiť monitorovanie a kontrolu trhu práce, aby efektívne odhaľovali a trestali nelegálne praktiky.
