Porušenie práva Európskej únie Maďarskom pri hlasovaní o spoločnej pozícii Rady k zmene klasifikácie kanabisu
Súdny dvor Rozsudkom vo veci C-271/23 zo dňa 27.01.2026 rozhodol, že Maďarsko porušilo právo Únie, keď hlasovalo proti spoločnej pozícii Rady týkajúcej sa zmeny klasifikácie kanabisu.
V novembri 2020 prijala Rada Európskej únie rozhodnutie, ktorým stanovila spoločnú pozíciu členských štátov na zasadnutí Komisie OSN pre omamné látky. Táto pozícia sa týkala zmeny klasifikácie kanabisu a príbuzných látok v dohovoroch OSN na základe odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie. Zástupca Maďarska však pri hlasovaní postupoval v rozpore s touto spoločnou pozíciou a zároveň predniesol vyhlásenie, ktoré s ňou nebolo zlučiteľné, čím vznikla otázka súladu jeho postupu s povinnosťami vyplývajúcimi z práva Európskej únie.
Európska komisia podala proti Maďarsku žalobu o nesplnenie povinnosti. Tvrdila, že Maďarsko porušilo výlučnú vonkajšiu právomoc Únie, nerešpektovalo rozhodnutie Rady o spoločnej pozícii a konalo v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce. Maďarsko sa bránilo najmä tvrdením o nezákonnosti predmetného rozhodnutia Rady.
Súdny dvor vyhovel žalobe Komisie a konštatoval, že Maďarsko porušilo svoje povinnosti podľa práva Únie. Rámcové rozhodnutie o nezákonnom obchodovaní s drogami³ totiž vymedzuje pojem „droga“ odkazom na dohovory OSN, takže zmeny klasifikácie látok môžu priamo ovplyvniť právo Únie. Stanovenie spoločnej pozície členských štátov k takýmto rozhodnutiam preto patrí do výlučnej právomoci Únie, ktorú Maďarsko nerešpektovalo, keď konalo v rozpore s rozhodnutím Rady.
Súdny dvor ďalej konštatoval, že podľa zásady lojálnej spolupráce sú členské štáty povinné uľahčovať Únii plnenie jej úloh a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie jej cieľov. V prejednávanej veci Maďarsko tým, že v rámci medzinárodného orgánu hlasovalo proti spoločnej pozícii prijatej Radou, porušilo nielen túto zásadu, ale aj požiadavku jednoty pri vonkajšom zastupovaní Únie a jej členských štátov. Odklon od spoločnej stratégie oslabuje súdržnosť a vyjednávaciu pozíciu Únie vo vzťahu k ostatným zmluvným stranám dohovoru.
Súdny dvor napokon spresnil, že v rámci konania o nesplnenie povinnosti sa členský štát nemôže účinne dovolávať nezákonnosti aktu inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie. Pripustenie takejto obrany by umožnilo členskému štátu jednostranne ignorovať záväzný akt Únie a následne čeliť žalobe Komisie, čo by bolo nezlučiteľné so zásadou právneho štátu a so zásadou lojálnej spolupráce ako základnými piliermi právneho poriadku Únie.
Na záver Súdny dvor uviedol, že výnimku predstavuje len situácia, keď je dotknutý akt postihnutý obzvlášť závažnými a zjavnými vadami takej intenzity, že ho možno považovať za ničotný.
