Nový právny základ pre medzinárodnú a dodatočnú ochranu
Slovenská republika vstupuje do novej etapy regulácie migračnej a azylovej problematiky na základe návrhu zákona o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predloženého Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Ide o komplexnú legislatívnu reformu, ktorá nereprezentuje iba kozmetickú úpravu existujúcich predpisov, ale reflektuje záväzky vyplývajúce z Reformy azylovej a migračnej politiky Európskej únie.
Zavedenie reformy na úrovni Európskej únie prináša povinnosť implementovať deväť nariadení Európskeho parlamentu a Rady a transponovať jednu smernicu (EÚ 2024/1346). Vzhľadom na opakované viacnásobné novelizácie zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, považuje predkladateľ za efektívnejšie vypracovať nový právny predpis. Tento krok má za cieľ modernizáciu azylového systému a jeho harmonizáciu s právom Európskej únie.
Návrh zákona zavádza viaceré zásadné zmeny, a to nahradenie pojmov ako "žiadosť o udelenie azylu" za "žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany", "opakovaná žiadosť" za "následnú žiadosť", či "poskytnutie doplnkovej ochrany" za "udelenie dodatočnej ochrany", čím sa zjednocuje právna terminológia s európskymi štandardmi. Zároveň sa zavádza nový inštitút konania o udelenie medzinárodnej ochrany na hraniciach s lehotou rozhodnutia do 12 týždňov, prípadne 16 týždňov v odôvodnených výnimočných prípadoch, čo si vyžaduje efektívnu spoluprácu medzi správnymi a súdnymi orgánmi. Možnosť obmedzenia slobody pohybu žiadateľov je spojená s právom na bezplatné právne poradenstvo a povinnosťou zaznamenávať zvukové záznamy pohovorov, čím sa zvyšuje transparentnosť konania. Udelenie azylu a dodatočnej ochrany na neurčitý čas je spojené so zjednotením pobytového statusu na trvalý pobyt, pričom sa vylučuje nárok občanov členských štátov EÚ na ubytovanie a starostlivosť v azylových zariadeniach. Návrh ovplyvňuje aj ďalšie právne predpisy, vrátane zákona o pobyte cudzincov, Správneho súdneho poriadku či zákona o cestovných dokladoch.
V zákone o pobyte cudzincov sa upravuje vzťah medzi konaním o azyle na hraniciach pri zamietnutej žiadosti o medzinárodnú ochranu a konaním o návrate na hraniciach. Policajti získavajú právomoc preverovať štátnych príslušníkov tretích krajín, vrátane definovania okolností a prostriedkov preverovania, pričom sa rozširuje zoznam dôvodov na zaistenie žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Útvar policajného zaistenia bude povinný písomne informovať cudzincov o umiestnení, predĺžení zaistenia a dôvodoch, vrátane oddeleného režimu zaistenia, a zlepšuje sa spolupráca medzi inštitúciami a policajnými zložkami pri vyhostení cudzincov. Pri administratívnom vyhostení sa zavedie súdny opravný prostriedok namiesto doterajšieho druhostupňového správneho konania.
V Správnom súdnom poriadku sa definuje pojem rozhodnutí a opatrení vo veciach azylu, upravujú sa lehoty na podanie správnej žaloby v azylových konaniach, pridávajú sa špecifické ustanovenia pre konania o azyle a návrate na hraniciach a súdny prieskum rozhodnutí o zákaze vstupu, či už samostatných alebo v rámci vyhostenia, sa riadi ustanoveniami štvrtej hlavy Správneho súdneho poriadku. V ostatných zákonoch sa mení rozsah zdravotnej starostlivosti pre maloletých žiadateľov podľa zákona o zdravotnom poistení, verejný ochranca práv bude plniť úlohu nezávislého monitorovacieho mechanizmu podľa nariadení EÚ 2024/1356 a 2024/1348 v zmysle zákona o verejnom ochrancovi práv a cestovný doklad cudzinca sa vydá iba azylantovi s azylom z dôvodu prenasledovania podľa zákona o cestovných dokladoch.
