Nové stanovisko NS SR: Uznanie premlčaného dlhu spúšťa novú premlčaciu lehotu len pri vedomosti dlžníka
Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) vydal významné uznesenie, ktoré upresňuje účinky uznania premlčaného dlhu podľa Občianskeho zákonníka (OZ). Podľa rozhodnutia z 28. februára 2024 (sp. zn. 5Cdo/239/2022) začína plynutie novej desaťročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 OZ len vtedy, ak dlžník pri uznaní vedel o premlčaní dlhu. Inak platí všeobecná trojročná lehota podľa § 101 OZ. Toto stanovisko môže zásadne ovplyvniť tisíce sporov o staré pohľadávky.
Spor sa týkal pohľadávky vo výške 15 000 eur z pôžičky poskytnutej v roku 2016. Žalobca (veriteľ) sa opieral o zmluvu o pôžičke a následné uznanie dlhu z 21. augusta 2019, ktoré malo podľa neho spustiť novú 10-ročnú premlčaciu lehotu. Žalovaní (dlžníci) namietali premlčanie, argumentujúc, že o premlčaní nevedeli a uznanie preto nemalo žiadne účinky. Okresný súd Nitra a Krajský súd v Nitre rozhodnutie žalobcovi priznali, no dovolanie žalovaných NS SR prijal ako dôvodné.
Pri riešení právnej otázky súd sa zameral na vzťah medzi § 110 ods. 1 OZ (desaťročná lehota pri uznaní práva) a § 558 OZ (uznanie dlhu, vrátane premlčaného). Dovolací senát konštatoval, že ide o jednotný inštitút: uznanie premlčaného dlhu podľa § 558 OZ vyžaduje vedomosť dlžníka o premlčaní, inak nemá žiadne právne následky – ani spustenie novej lehoty. Historický kontext (novela OZ z roku 1991) a systematická interpretácia zákona podporujú tento výklad, ktorý odmieta dvojkoľajnosť inštitútov.
NS SR zdôraznil, že vedomosť o premlčaní sa nesmie preukazovať len domnienkou (napr. znalosťou zákona), ale musí byť pozitívne dokázaná.
Rozhodnutie posilňuje ochranu dlžníkov pred nevedomými uznaniami starých dlhov, najmä v prípadoch, kde veritelia tlačia na podpis bez vysvetlenia rizík. Pre veriteľov to znamená nutnosť preukázať vedomosť dlžníka, čo môže skomplikovať vymáhanie. Uznesenie je publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 a slúži ako orientačný “precedens”.
