Mobbing a bossing - šikana na pracovisku - ako sa brániť

Šikana na pracovisku patrí medzi najčastejšie a zároveň najzávažnejšie porušenia práv zamestnancov. Či už ide o mobbing – systematické znepríjemňovanie výkonu práce kolegami, alebo o bossing – zneužívanie nadradenej pozície zo strany vedúceho, v oboch prípadoch môže byť dôsledkom dlhodobý psychický tlak, zhoršenie zdravia a narušenie pracovných vzťahov. Slovenský právny poriadok poskytuje zamestnancom viacero nástrojov ochrany, od vnútorných podnetov zamestnávateľovi, cez podanie sťažnosti na inšpektorát práce, až po uplatnenie nárokov na súde vrátane náhrady nemajetkovej ujmy. Správne zvolený postup môže byť rozhodujúci nielen pre ukončenie šikanózneho správania, ale aj pre zachovanie profesionálnej reputácie a ochranu osobnej integrity. Ak potrebujete právnu pomoc pri šikanovaní na pracovisku neváhajte nás kontaktovať a využiť právne služby našej advokátskej kancelárie v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.  


Čo je šikana na pracovisku?

Šikana na pracovisku (niekedy označovaná aj ako mobbing) je dlhodobé a opakované negatívne správanie jedného alebo viacerých zamestnancov voči kolegovi či podriadenému, ktoré má za cieľ alebo následok jeho ponižovanie, zastrašovanie či izoláciu. Nejde o bežné konflikty alebo jednorazové nedorozumenia, ale o systematické a dlhodobé útoky, ktoré poškodzujú dôstojnosť, psychické zdravie a často aj pracovný výkon obete.


Typické formy šikany na pracovisku:

  • Verbálna šikana: urážky, ponižovanie, zosmiešňovanie, šírenie klebiet.
  • Sociálna izolácia: ignorovanie, vyčleňovanie z tímu, zákaz komunikácie.
  • Pracovná šikana: neprimerané prideľovanie úloh (príliš málo alebo priveľa práce), odoberanie kompetencií, úmyselné bránenie v práci.
  • Psychický nátlak: zastrašovanie, vyhrážanie sa, podceňovanie, kritizovanie bez dôvodu.
  • Fyzická šikana: menej častá, ale môže zahŕňať úmyselné poškodzovanie vecí, fyzické útoky alebo obťažovanie.


Dôsledky:

  • psychické problémy (stres, úzkosť, depresia, vyhorenie),
  • zhoršenie pracovného výkonu a vzťahov,
  • zdravotné ťažkosti,
  • až strata zamestnania alebo odchod z práce.


Dôležité odlíšenie:

  • Kritika zo strany nadriadeného: ak je oprávnená a slúži na zlepšenie práce, nejde o šikanu.
  • Šikana: ak je cieľom znepríjemňovať život, zosmiešňovať alebo psychicky ničiť.


Ako sa prejavuje šikana na pracovisku?

Šikana na pracovisku sa prejavuje najmä tým, že niekto je dlhodobo a opakovane vystavený negatívnemu zaobchádzaniu, ktoré znižuje jeho dôstojnosť, sebavedomie a sťažuje mu prácu.   

Najčastejšie prejavy: 

  • Verbálne útoky
  • urážky, krik, posmešky,
  • šírenie klebiet alebo nepravdivých informácií,
  • zosmiešňovanie pred kolegami.

  Sociálna izolácia

  • ignorovanie, nevšímanie si zamestnanca,
  • vylučovanie z kolektívu alebo porád,
  • zákaz komunikácie s ostatnými.


Pracovná šikana

  • prideľovanie nezmyselných alebo ponižujúcich úloh,
  • neprimeraná záťaž alebo naopak odoberanie práce,
  • zámerné zadržiavanie informácií či pomôcok potrebných na prácu,
  • neustála neoprávnená kritika.

Psychický nátlak

  • vyhrážky (napr. výpoveďou, degradáciou),
  • ponižovanie, podceňovanie schopností,
  • snaha o vyvolanie pocitu viny alebo strachu.

Extrémne formy

  • fyzické obťažovanie alebo útoky,
  • poškodzovanie osobného majetku či pracovných pomôcok,
  • sexuálne obťažovanie.

Rozdiel oproti bežnému konfliktu je v tom, že šikana je systematická, dlhodobá a cielená.


Druhy šikany na pracovisku

Na pracovisku sa šikana prejavuje rôznymi formami a v právnej či psychologickej literatúre sa zvykne rozlišovať niekoľko základných druhov. Najčastejšie ide o tieto:  


Mobbing

  • systematické, dlhodobé a cielené obťažovanie, ponižovanie či izolovanie zo strany kolegov alebo skupiny pracovníkov,
  • cieľom býva vytlačiť zamestnanca z kolektívu alebo ho donútiť k odchodu.

Príklad z praxe: Kolegovia sa dohodnú, že budú jedného pracovníka ignorovať, nezapájajú ho do diskusií, neposkytujú mu informácie alebo o ňom šíria posmešky.   Právne následky: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a zdravé pracovné prostredie (§ 13 Zákonníka práce). Ak tak neurobí, môže niesť zodpovednosť za diskrimináciu a ohrozenie zdravia zamestnanca.


Bossing

  • šikana zo strany nadriadeného voči podriadenému,
  • prejavuje sa napr. neprimeranými úlohami, znevažovaním, trestaním bez dôvodu, odopieraním informácií či neustálou kritikou.

Príklad z praxe: Nadriadený neprimerane znižuje pracovnú náplň zamestnanca, prideľuje mu nezmyselné úlohy alebo ho verejne uráža.   Právne následky: Takéto konanie môže byť porušením povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z § 47 Zákonníka práce (povinnosť prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy) a § 13 (zákaz šikany). Zamestnanec sa môže obrátiť na inšpektorát práce alebo uplatniť nároky na súde (aj náhradu nemajetkovej ujmy).  


Staffing

  • opačná situácia ako bossing, šikanovanie nadriadeného zo strany podriadených,
  • často ide o odmietanie spolupráce, sabotáž práce alebo systematické spochybňovanie autority vedúceho.

Príklad z praxe: Skupina podriadených sabotuje prácu nového vedúceho, zámerne mu neposkytuje informácie alebo o ňom šíri falošné obvinenia, aby ho zdiskreditovala.   Právne následky: Aj keď sa menej hovorí o tejto forme, ide o porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnancov. Môže viesť k výpovedi (§ 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce).  


Sexuálne obťažovanie na pracovisku

  • neželané sexuálne návrhy, poznámky alebo správanie s erotickým podtónom,
  • môže byť slovné, neverbálne alebo fyzické,
  • osobitne zakázané podľa Zákonníka práce aj antidiskriminačného zákona.

Príklad z praxe: Kolega posiela kolegyni nevhodné správy, opakovane ju pozýva na „súkromné“ stretnutia, alebo sa jej dotýka proti jej vôli.   Právne následky: Zakazuje ho Antidiskriminačný zákon (§ 2 ods. 3). Zamestnávateľ je povinný chrániť zamestnanca pred obťažovaním, ak nekoná, hrozia mu pokuty zo strany inšpekcie práce a súdne spory o náhradu škody či nemajetkovej ujmy.  


Diskriminačná šikana

  • ponižovanie alebo znevýhodňovanie na základe pohlavia, veku, etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, náboženstva alebo iného chráneného znaku,
  • často má podobu vylučovania z pracovných príležitostí, nerovného odmeňovania či úmyselného znevažovania.

Príklad z praxe: Starší zamestnanec je systematicky zosmiešňovaný kvôli veku, nedostáva školenia ani možnosť kariérneho rastu. Právne následky: Ide o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa Antidiskriminačného zákona. Zamestnanec sa môže obrátiť na súd a domáhať sa finančného zadosťučinenia.


Kyberšikana na pracovisku

  • obťažovanie prostredníctvom e-mailov, interných komunikačných platforiem či sociálnych sietí,
  • zahŕňa šírenie urážok, ponižujúcich správ alebo falošných informácií o zamestnancovi.

Príklad z praxe: Kolektív vytvorí skupinový chat, kde šíri urážlivé poznámky o kolegovi, prípadne zdieľa ponižujúce fotografie. Právne následky: Okrem pracovnoprávnych dôsledkov môže ísť aj o trestný čin ohovárania (§ 373 Trestného zákona) alebo nebezpečného prenasledovania (§ 360a TZ).   Všetky formy šikany na pracovisku môžu mať za následok zodpovednosť zamestnávateľa, ak nezabezpečí zdravé pracovné prostredie. Zamestnanec má právo brániť sa interne (sťažnosť, odbory, podnet na zamestnávateľa) aj externe (inšpektorát práce, súd).  


Šikana na pracovisku paragraf

Slovenský právny poriadok síce výslovne nepozná pojem „mobbing“ či „bossing“, no ochrana zamestnancov pred šikanóznym správaním je zakotvená v Zákonníku práce aj v osobitných predpisoch. Kľúčovým ustanovením je § 13 Zákonníka práce, ktorý zakazuje akúkoľvek formu diskriminácie, obťažovania či prenasledovania na pracovisku a ukladá zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými zamestnancami. Tento rámec dopĺňa Antidiskriminačný zákon, ktorý detailne definuje obťažovanie, vrátane sexuálneho obťažovania, a poskytuje zamestnancom možnosť domáhať sa ochrany aj finančného zadosťučinenia. V prípadoch, keď šikanózne konanie prekročí hranice pracovnoprávnych vzťahov, môže ísť dokonca o trestný čin. Preto je pre zamestnanca dôležité poznať nielen vnútorné mechanizmy ochrany u zamestnávateľa, ale aj paragrafy, ktoré mu poskytujú právnu oporu v boji proti šikane.

§ 13 ods. 2 a 3 Zákonníka práce

  • Zamestnávateľ je povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.
  • Je zakázaná diskriminácia z dôvodov pohlavia, veku, rasy, etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, viery a ďalších znakov.
  • Zakazuje sa akékoľvek obťažovanie, sexuálne obťažovanie, prenasledovanie a pokyn na diskrimináciu.

Toto ustanovenie je základným právnym rámcom proti mobbingu, bossingu aj iným formám šikany.  


§ 47 Zákonníka práce – Povinnosti zamestnávateľa

  • Zamestnávateľ musí prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mzdu a zabezpečovať bezpečné a zdravé pracovné podmienky.
  • Ak vedúci pracovník šikanuje zamestnanca (bossing), ide o porušenie povinností zamestnávateľa.

 

Antidiskriminačný zákon (č. 365/2004 Z. z.)

  • § 2 ods. 3: Obťažovanie je diskrimináciou, ak má za cieľ alebo dôsledok poníženie ľudskej dôstojnosti a vytvorenie zastrašujúceho, ponižujúceho či urážlivého prostredia.
  • Zahŕňa aj sexuálne obťažovanie.
  • Zamestnanec má právo domáhať sa, aby bolo upustené od diskriminácie, odstránené následky a aby mu bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (aj finančné).

 

Trestný zákon (ak je šikana extrémna)

  • § 360a – Nebezpečné prenasledovanie (tzv. stalking).
  • § 373 – Ohováranie.
  • § 192 – Týranie blízkej a zverenej osoby (vo výnimočných prípadoch aj na pracovisku).

   

Ako sa brániť proti šikane na pracovisku – krok za krokom

Šikana na pracovisku nie je len nepríjemnosť, môže vážne poškodiť psychické zdravie, pracovné vzťahy aj kariéru. Mnohí ľudia však nevedia, ako sa proti nej účinne postaviť, alebo váhajú, či vôbec zasiahnuť.


Zaznamenávajte si incidenty

  • Veďte si podrobný denník: dátum, čas, miesto, osoby, opis udalosti.
  • Ukladajte e-maily, správy alebo iné dôkazy (napr. screenshoty pri kyberšikane). Dôkazy sú kľúčové pri neskoršom dokazovaní.


Skúste komunikovať priamo

  • Ak je to bezpečné a možné, slušne, ale jasne povedzte páchateľovi, že jeho správanie je neprijateľné.
  • Často už samotná otvorená reakcia môže odradiť od ďalších útokov.


Informujte zamestnávateľa

  • Oznámte šikanu priamemu nadriadenému alebo personálnemu oddeleniu.
  • Ak je páchateľom nadriadený, obráťte sa na vyšší manažment, etickú linku alebo odbory.
  • Zamestnávateľ má zákonnú povinnosť vytvárať bezpečné pracovné prostredie (§ 146 Zákonníka práce).


Svedkovia

  • Kolegovia, ktorí boli prítomní pri šikane, môžu svedčiť, aj keď sa boja, súd ich môže predvolať.
  • Ak šikana (bossing, mobbing) prebieha opakovane, svedkovia si správanie všimnú.

 

Zdravotná dokumentácia

  • Ak šikana spôsobí psychické alebo fyzické problémy (stres, úzkosti, depresie), navštívte lekára alebo psychológa.
  • Zdravotná dokumentácia a PN kvôli psychickému tlaku sú silným nepriamym dôkazom.

 

Podajte sťažnosť interne

  • Formálna sťažnosť (písomne) dáva zamestnávateľovi povinnosť konať.
  • Využite vnútorné predpisy (napr. smernice o rovnakom zaobchádzaní, interné etické kódexy).


Obráťte sa na Inšpektorát práce

  • Môžete podať podnet na inšpekciu práce, ktorá preverí, či zamestnávateľ plní povinnosti v oblasti BOZP a zákazu diskriminácie.
  • Podnet je možné podať aj anonymne.


Zvážte súdnu ochranu

  • Nároky podľa Antidiskriminačného zákona: možnosť žiadať, aby sa upustilo od protiprávneho konania, odstránili následky a poskytlo primerané zadosťučinenie (vrátane finančného).
  • Podľa Zákonníka práce: možnosť uplatniť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.


Využite podporu

  • Kontaktujte odbory alebo zamestnaneckú radu, ak pôsobia u zamestnávateľa.
  • Vyhľadajte psychologickú alebo právnu pomoc: dlhodobý mobbing a bossing môžu viesť k zdravotným ťažkostiam.
  • Obráťte sa aj na neziskové organizácie špecializujúce sa na ochranu obetí diskriminácie a obťažovania.


Zvážte ďalšie právne kroky

  • Pri vážnych formách šikany (napr. vyhrážky, sexuálne obťažovanie, prenasledovanie) je možné podať aj trestné oznámenie.
  • Ak šikana vedie k zdravotným problémom, možno žiadať o uznanie pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
  • Nikdy neodchádzajte z práce bez toho, aby ste situáciu zdokumentovali a pokúsili sa ju riešiť. Inak je veľmi ťažké neskôr dokázať, že dôvodom ukončenia pracovného pomeru bola šikana.

 

Čo je mobbing a prečo je dôležité o ňom hovoriť?

Mobbing je forma systematického psychického nátlaku na pracovisku, ktorá môže zanechať hlboké následky na zdraví aj osobnom živote obete. Často prebieha nenápadne a dlhodobo, preto si ho okolie nemusí hneď všimnúť. Práve preto je dôležité o ňom hovoriť, aby zamestnanci vedeli, že nejde o „bežné konflikty“, ale o neprípustné správanie, proti ktorému sa dá a treba brániť. Osveta pomáha nielen obetiam, ale aj kolegom a zamestnávateľom rozpoznať problém včas a zastaviť ho skôr, než prerastie do vážnych následkov.  


Tenká hranica medzi sarkazmom a mobbingom: ako ho spoznáte?

Sarkazmus môže na pracovisku pôsobiť ako nevinný humor, no ak sa používa opakovaně, jednostranne a zraňuje konkrétnu osobu, môže prerásť do mobbingu. Rozdiel spočíva v úmysle a dôsledkoch:

  • Sarkazmus ako humor: je obojstranný, nevylučuje nikoho a nezraňuje; kolegovia sa na ňom smejú spoločne.
  • Sarkazmus ako zbraň: smeruje opakovane proti jednému človeku, znižuje jeho dôstojnosť a vyvoláva pocit menejcennosti či izolácie.

Ako spoznať, že už nejde len o „vtip“?

  • Žartuje sa vždy na účet tej istej osoby.
  • Vtipy sú ponižujúce alebo zosmiešňujú profesionálne schopnosti.
  • „Humor“ sa objavuje pred kolektívom a má cieľ zahanbiť.
  • Dotknutý človek nedokáže situáciu brať s nadhľadom a cíti sa nepríjemne či menejcenne.
  • Ak obeť dá najavo, že jej to ubližuje, ale správanie pokračuje.

Kľúčové kritérium: Ak sa „vtipy“ opakujú, sú jednostranné a vedú k znižovaniu dôstojnosti, už nejde o nevinný sarkazmus, ale o formu mobbingu.  


Šikana na pracovisku inšpektorát práce

Šikana na pracovisku predstavuje vážne porušenie práv zamestnanca a povinností zamestnávateľa. Ak interné mechanizmy ochrany zlyhajú alebo zamestnávateľ nekoná, jednou z možností obrany je obrátiť sa na inšpektorát práce. Tento orgán má zákonom danú právomoc kontrolovať dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, preverovať podnety týkajúce sa diskriminácie, obťažovania či iných foriem šikanózneho správania a v prípade zistených porušení uložiť zamestnávateľovi nápravné opatrenia alebo pokuty. Hoci inšpektorát práce nemôže priamo priznať obeti odškodnenie, jeho zistenia majú významnú dôkaznú hodnotu pri súdnom konaní a zároveň predstavujú účinný tlak na zamestnávateľa, aby zabezpečil zdravé a bezpečné pracovné prostredie.


Čo môže riešiť inšpektorát práce

  • kontroluje dodržiavanie Zákonníka práce a predpisov BOZP,
  • preveruje, či zamestnávateľ dodržiava zásadu rovnakého zaobchádzania (§ 13 ZP),
  • môže prešetriť mobbing, bossing, sexuálne obťažovanie či diskrimináciu na pracovisku.


Ako podať podnet

  • písomne (poštou alebo osobne),
  • elektronicky (prostredníctvom webovej stránky Národného inšpektorátu práce – www.ip.gov.sk),
  • anonymne, podnety sa môžu vybaviť aj bez uvedenia mena, no pri otvorenom podnete máte väčšiu šancu na spätnú väzbu.


Čo uviesť v podnete

  • identifikáciu zamestnávateľa (názov, adresa, IČO),
  • opis konkrétnych skutkov, čo sa deje, kto je pôvodcom, od kedy a ako často,
  • ak máte dôkazy (maily, zápisky, svedkov), je vhodné ich priložiť,
  • kontakt na vás (ak nechcete byť anonymný).


Ako prebieha kontrola

  • inšpektorát práce vyšle kontrolu priamo k zamestnávateľovi,
  • preveruje dokumentáciu, vypočúva zamestnancov,
  • výsledok sa zaznamená do protokolu o kontrole.


Možné následky pre zamestnávateľa

  • uloženie opatrení na odstránenie nedostatkov,
  • udelenie pokuty (až do výšky 100 000 € pri závažnom porušení),
  • v prípade diskriminácie môže zamestnanec tieto zistenia využiť aj v súdnom spore ako dôkaz.

 

Dôležité vedieť

  • Inšpektorát práce nepriznáva odškodnenie: môže len konštatovať porušenie zákona a sankcionovať zamestnávateľa.
  • Ak chcete finančné zadosťučinenie alebo náhradu škody, musíte sa obrátiť na právnika a súd.
  • Podanie na inšpektorát je však veľmi užitočné, lebo jeho protokol má vysokú váhu ako dôkaz.

 

Na záver

Ak sa na pracovisku stretávate s mobbingom alebo bossingom, nie ste na to sami. Advokátska kancelária LEXANTE je pripravená hájiť vaše záujmy, od počiatočnej konzultácie až po zastupovanie pred zamestnávateľom či súdom. Pomôžeme vám zorientovať sa v právach, ktoré vám prináležia, odporučíme vhodný postup a podnikneme kroky na vašu ochranu. Naším cieľom je, aby ste mali istotu, že neprípustné správanie voči vám nezostane bez odozvy. Vieme, že mobbing a bossing môžu byť spojené so strachom, stratou sebavedomia či obavou o prácu. Práve preto pristupujeme ku každému prípadu citlivo, individuálne a s maximálnym dôrazom na vašu bezpečnosť a dôstojnosť. LEXANTE vám poskytne nielen právnu ochranu, ale aj oporu v procese, ktorý môže byť psychicky aj profesionálne náročný. S nami získate partnera, ktorý bude stáť pri vás a dôsledne brániť vaše práva, aby ste sa mohli opäť cítiť v práci slobodne a bez obáv.

Napíšte nám