NOSENIE NÁBOŽENSKÝCH SYMBOLOV NA PRACOVISKU: VEREJNÁ SPRÁVA MÔŽE ROZHODNÚŤ O ZÁKAZE NOSENIA TAKÝCHTO SYMBOLOV VŠETKÝM SVOJIM ZAMESTNANCOM

#101Nosenie náboženských symbolov na pracovisku: verejná správa môže rozhodnúť o zákaze nosenia takýchto symbolov všetkým svojim zamestnancom

V zmysle Rozsudku Súdneho dvora vo veci C-148/22. v záujme vytvorenia úplne neutrálneho administratívneho prostredia môže verejná správa zakázať viditeľné nosenie akýchkoľvek symbolov odhaľujúcich filozofické alebo náboženské presvedčenie na pracovisku. Takéto pravidlo nie je diskriminačné, ak sa uplatňuje všeobecným a nediferencovaným spôsobom na všetkých zamestnancov tejto správy a obmedzuje sa na nevyhnutné minimum.

Zamestnankyni obce Ans (Belgicko), ktorá vykonáva svoju funkciu vedúcej oddelenia prakticky bez kontaktu s užívateľmi verejnej služby, bolo zakázané nosiť na pracovisku moslimskú šatku. V nadväznosti na tento zákaz obec zmenila svoj pracovný poriadok a od svojich zamestnancov teraz vyžaduje dodržiavanie prísnej neutrality: zakazuje sa akákoľvek forma prozelytizmu a nosenie akýchkoľvek nápadných symbolov ideologickej alebo filozofickej príslušnosti všetkým zamestnancom vrátane tých, ktorí neprichádzajú do kontaktu s verejnosťou. Dotknutá osoba sa domáha určenia, že bola porušená jej sloboda náboženského vyznania a že je obeťou diskriminácie.

Pracovný súd Liège, ktorý vec prejednáva, sa pýta, či pravidlo striktnej neutrality stanovené obcou vedie k diskriminácii v rozpore s právom Európskej únie. Súdny dvor odpovedá, že politiku striktnej neutrality, ktorú verejná správa ukladá svojim zamestnancom s cieľom vytvoriť v jej rámci úplne neutrálne administratívne prostredie, možno považovať za objektívne odôvodnenú legitímnym cieľom. Rovnako tak je odôvodnená voľba inej verejnej správy v prospech politiky povoľujúcej všeobecné a nediferencované nosenie viditeľných symbolov presvedčenia, najmä filozofického alebo náboženského, a to aj pri kontakte s užívateľmi, alebo zákazu nosenia takýchto symbolov obmedzený na situácie, ktoré si vyžadujú takéto kontakty.

Každý členský štát, rovnako vnútroštátne územné celky v rámci svojich právomocí, má totiž priestor na voľnú úvahu pri koncepcii neutrality verejnej služby, ktorú má v úmysle presadzovať na pracovisku, v závislosti od jeho vlastného kontextu. Tento cieľ sa však musí sledovať koherentným a systematickým spôsobom a opatrenia prijaté na jeho dosiahnutie sa musia obmedziť na nevyhnutné minimum. Vnútroštátnym súdom prináleží overiť splnenie týchto požiadaviek.

Súdny dvor uvádza, že legitímny cieľ vytvorenia úplne neutrálneho administratívneho prostredia môže ospravedlniť zákaz viditeľného nosenia akýchkoľvek symbolov odhaľujúcich filozofické alebo náboženské presvedčenie na pracovisku. V tomto prípade je legitímnym cieľom verejnej správy dosiahnutie neutrality, aby sa minimalizovalo riziko diskriminácie a zabezpečilo spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie so všetkými zamestnancami.

Súdny dvor zdôrazňuje, že pravidlo striktnej neutrality nie je diskriminačné, ak sa uplatňuje všeobecne a nediferencovane na všetkých zamestnancov verejnej správy. Tým sa snaží zabrániť akýmkoľvek náznakom diskriminácie na základe náboženského presvedčenia. Preto by právny komentár mohol zhodnotiť, do akej miery je toto rozhodnutie v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.

Súdny dvor uznáva, že členské štáty majú priestor na voľnú úvahu pri stanovení politiky neutrality verejnej služby. Právny komentár by mohol preskúmať, ako je toto rozhodnutie v súlade s princípom subsidiarity a akú úlohu by mali zohrávať vnútroštátne súdy pri overovaní dodržiavania požiadaviek na neutrality.

Súdny dvor zdôrazňuje, že opatrenia prijaté na dosiahnutie cieľa neutrality by sa mali obmedziť na nevyhnutné minimum. Právny komentár by sa mohol venovať otázke, či je pravidlo striktnej neutrality primerane vyvážené a či neobmedzuje základné práva zamestnancov v nadmernom rozsahu.