Pastiš ako hranica medzi samplingom a porušením autorského práva
Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-590/23, Pelham (pojem „pastiš“), z 14.04.2026 prináša významné spresnenie rozsahu výnimky „pastiš“ v autorskom práve, osobitne v kontexte hudobného vzorkovania, teda samplingu. Súdny dvor Európskej únie sa v tejto veci opätovne zaoberal dlhoročným sporom súvisiacim s použitím približne dvojsekundovej rytmickej sekvencie zo skladby Metall auf Metall nemeckej skupiny Kraftwerk v skladbe Nur mir, ktorú produkovala spoločnosť Pelham GmbH.
Podstatou sporu bolo, či použitie takejto vzorky môže byť od 07.06.2021 v Nemecku posúdené ako použitie na účely „pastiša“. K tomuto dátumu nadobudla účinnosť nemecká výnimka z autorského práva a práv výrobcov zvukových záznamov, ktorá povoľuje rozmnožovanie, šírenie a verejné sprístupňovanie uverejneného diela na účely karikatúry, paródie alebo pastiša. Keďže táto výnimka vychádza z práva Európskej únie, Spolkový súdny dvor požiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu „pastiš“.
Súdny dvor Európskej únie vyložil výnimku „pastiš“ tak, že sa môže vzťahovať aj na výtvory, ktoré pripomínajú jedno alebo viacero existujúcich diel, no zároveň sa od nich zreteľne odlišujú. Takéto výtvory môžu využívať niektoré charakteristické prvky pôvodných diel chránených autorským právom, a to aj prostredníctvom samplingu, pokiaľ ich účelom je nadviazať s pôvodnými dielami umelecký alebo tvorivý dialóg, ktorý je ako taký rozpoznateľný. Tento dialóg môže mať rôzne podoby, napríklad otvorenú štylistickú imitáciu, vzdanie pocty, humoristickú konfrontáciu alebo kritickú konfrontáciu s pôvodným dielom.
Dôležité je, že Súdny dvor Európskej únie nevyžaduje preukázanie subjektívneho úmyslu používateľa použiť dielo práve „na účely“ pastiša. Na splnenie tejto podmienky postačuje, aby osoby, ktoré poznajú pôvodné dielo, z ktorého boli prvky prevzaté, boli schopné rozpoznať povahu pastiša. Ťažisko posúdenia sa teda neposúva výlučne do vnútornej motivácie autora nového diela, ale do objektívne vnímateľného vzťahu medzi novým výtvorom a pôvodným dielom.
Rozhodnutie je významné tým, že výnimku „pastiš“ zasadzuje do širšieho rámca spravodlivej rovnováhy medzi ochranou autorského práva a slobodou umenia. Na jednej strane potvrdzuje, že práva autorov a výrobcov zvukových záznamov nemožno obchádzať pod zámienkou voľnej tvorby. Na druhej strane však uznáva, že súčasná umelecká tvorba často pracuje s odkazmi, citáciami, štylistickým napodobňovaním, remixom a samplingom, pričom tieto tvorivé postupy môžu byť chránené slobodou umeleckého prejavu.
Praktický význam rozsudku spočíva v tom, že samotné použitie rozpoznateľnej časti cudzieho diela ešte automaticky nevylučuje uplatnenie výnimky. Rozhodujúce bude, či nový výtvor vytvára rozpoznateľný umelecký alebo tvorivý dialóg s pôvodným dielom a či sa od neho zároveň zreteľne odlišuje. V prípade skladby Nur mir bude úlohou Spolkového súdneho dvora posúdiť, či prevzatie rytmickej sekvencie zo skladby Metall auf Metall napĺňa tieto kritériá, najmä s prihliadnutím na to, že podľa predchádzajúcich zistení malo ísť o umeleckú konfrontáciu s pôvodnou sekvenciou v inom hudobnom žánri.
