VIDITEĽNÉ FORMY VYJADRENIA POLITICKÉHO, FILOZOFICKÉHO ALEBO NÁBOŽENSKÉHO PRESVEDČENIA NA PRACOVISKU

#40Viditeľné formy vyjadrenia politického, filozofického alebo náboženského presvedčenia na pracovisku

Súdny dvor Európskej únie (SDEU) sa v spojených veciach C-804/18 a C-341/19 WABE a MH Müller Handel zaoberal prípadom dvoch pracovníčok, ktoré v práci nosili moslimskú šatku. Jedna z nich bola vyzvaná zamestnávateľom, aby si ju pri výkone práce dala dole. Nakoľko tento príkaz dvakrát odmietla, bola upozornená, že porušuje pravidlá zamestnávateľa a 2-krát dočasne uvoľnená z práce.

Jedna zo zamestnankýň podala žalobu na pracovný súd a druhá žalobu o neplatnosť príkazov zamestnávateľa a žalobu o náhradu škody, pričom druhá z nich na súde aj uspela. Na základe odvolania zamestnávateľa bol SDEU požiadaný, aby sa vyjadril či ide o priamu alebo nepriamu diskrimináciu, ak zamestnávateľ žiada od svojej zamestnankyne, aby si pri výkone práce ako predavačka sňala z hlavy moslimskú šatku, ktorá je vyjadrením jej náboženského presvedčenia a vyznania a za akých podmienok je rozdiel v zaobchádzaní nepriamo založený na náboženstve alebo viere odôvodnený a aké skutočnosti treba zohľadniť v rámci skúmania primeranosti takéhoto rozdielneho zaobchádzania.

Právnou normou aplikovanou na danú oblasť bola Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. SDEÚ konštatoval, že s cieľom, aby podnik, ktorý je súčasne zamestnávateľom vystupoval voči klientom alebo zákazníkom neutrálne resp. apoliticky a bez presvedčenia alebo inklinácie k nejakému náboženstvu či filozofickému prúdu, môže zamestnávateľ zakázať tento spôsob prejavu náboženstva, presvedčenia, filozofie, či politiky vyjadrený akoukoľvek formou, pretože súčasne to narúša princíp rovnakého zaobchádzania, a teda existuje tu legitímna potreba zamestnávateľa zabráneniu konfliktov a tento princíp neutrality u zamestnávateľa je opodstatnený.

Avšak členské štáty môžu rozhodnúť priaznivejšie v prospech jednotlivých zamestnancov s ohľadom na právo a slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery v zmysle článku 10 Charty základných ľudských práv a slobôd. Relevantnými skutočnosťami na účely zistenia takejto potreby sú najmä práva a legitímne očakávania zákazníkov alebo užívateľov a konkrétnejšie v oblasti vzdelávania želanie rodičov, aby ich deti boli vzdelávané osobami, ktoré neprejavujú svoje náboženské vyznanie alebo vieru, keď sú v kontakte s deťmi.

Politika neutrality u zamestnávateľa môže byť odôvodnená len vtedy, ak sa vzťahuje na akúkoľvek viditeľnú formu vyjadrenia náboženského presvedčenia. Dôležitým preto je jej uplatňovanie za rovnakých podmienok.