Ústavný súd týmto Nálezom vyslovil nesúlad ustanovení § 58 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona o ukladaní trestu prepadnutia majetku s Ústavou SR.
Podľa § 58 ods. 1 Trestného zákona „Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu“.
Ústavnému súdu bol 10. februára 2021 doručený návrh navrhovateľov na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade s § 58 ods. 2 a 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 17 Charty základných práv Európskej únie v spojení s čl. 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.
Navrhovatelia svojím návrhom napadli ustanovenia § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona, ktoré boli do Trestného zákona doplnené s účinnosťou od 1. septembra 2011 zákonom č. 262/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Pôvodné znenie § 58 ods. 2 Trestného zákona bolo nahradené novým znením § 58 ods. 2 Trestného zákona a zároveň bol § 58 Trestného zákona doplnený o nový odsek 3.
Navrhovatelia argumentovali, že zatiaľ čo pri fakultatívnom ukladaní trestu prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 1 Trestného zákona všeobecný súd uplatňuje zásady ukladania trestov určené § 34 Trestného zákona, v prípadoch upravených napadnutými ustanoveniami sa trest prepadnutia majetku ukladá obligatórne a uplatnenie zásad podľa § 34 Trestného zákona je vo vzťahu k trestu prepadnutia majetku vylúčené. Účinky napadnutých ustanovení teda spočívajú v tom, že konajúci súd uloží trest prepadnutia majetku bez ohľadu na to, či zodpovedá relevantným ústavným princípom a zásadám ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, a zároveň trest prepadnutia majetku postihuje celý majetok páchateľa bez ohľadu na čas a spôsob jeho nadobudnutia.
Ústavný súd týmto Nálezom vyslovil nesúlad trestu prepadnutia majetku s Ústavou Slovenskej republiky, z dôvodu, že majetku postihuje celý majetok páchateľa bez ohľadu na čas a spôsob jeho nadobudnutia. Ústavný súd pri posudzovaní vychádzal z vývoja právnej úpravy v Trestnom zákone, z prehľadu úprav vo viacerých členských štátoch Európskej únie vrátane rozhodovacej činnosti tamojších súdov a z judikatúry ESĽP a Súdneho dvora a dospel k záveru, že povinnosť súdu uložiť v taxatívne vymedzených prípadoch trest prepadnutia majetku je výnimočnou úpravou.
V zmysle uvedeného má byť trest prepadnutia majetku ukladaný výnimočne v taxatívne vymedzených prípadoch v súvislosti s trestným činom, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu a nemá sa vzťahovať na majetok, ktorý páchateľ nadobudol legálnym spôsobom, najmä s ohľadom na čas a spôsob jeho nadobudnutia. Napríklad majetok nadobudnutý dedením nebude postihnutý v prípade uloženia Trestu prepadnutia majetku. Uvedenou zmenou bolo významným spôsobom zasiahnuté do úpravy trestu ukladania majetku, ktorý sa už nebude vzťahovať na celý majetok, ale len majetok, ktorý bol nadobudnutý z nelegálnej činnosti, z ohľadom na spôsob jeho nadobudnutia a čas.
Prinášame týždenný komentár z rôznych oblasti práva, obchodu, podnikania a auditu. Snažíme sa podávať objektívny a nestranný pohľad na aktuálne témy, ktoré hýbu profesionálym svetom.