UPLATNENIE NÁROKU NA NÁHRADU ŠKODY ZA ŠÍRENIE HANLIVÝCH VÝROKOV NA INTERNETE PODĽA NAJNOVŠIEHO ROZHODNUTIA SÚDNEHO DVORA

#43Uplatnenie nároku na náhradu škody za šírenie hanlivých výrokov na internete podľa najnovšieho rozhodnutia Súdneho dvora

Dňa 21.12.2021 Súdny dvor Európskej únie (“Súdny dvor”) vydal rozsudok o predbežnej otázke vo veci C-251/20 – Gtflix Tv. Podstatou sporu bolo šírenie hanlivých výrokov na internete o spoločnosti ako právnickej osobe. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týkal výkladu článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („Nariadenie“).

Z odôvodnenia tohto Nariadenia vyplýva, že v záujme riadneho fungovania vnútorného trhu je cieľom Nariadenia harmonizovať normy konfliktu právomoci v občianskych a obchodných veciach a zabezpečiť rýchle a jednoduché uznávanie a výkon rozsudkov vydaných v niektorom členskom štáte.

Predbežná otázka položená Súdnemu dvoru znela takto:  

„Majú sa ustanovenia článku 7 ods. 2 [nariadenia č. 1215/2012] vykladať v tom zmysle, že osoba, ktorá sa domnieva, že došlo k porušeniu jej práv šírením hanlivých výrokov na internete a ktorá koná na účely opravy údajov a odstránenia obsahu a zároveň aj na účely náhrady z toho vyplývajúcej nemajetkovej a majetkovej ujmy, môže (v súlade s rozsudkom z 25. októbra 2011, eDate Advertising a i. (C-509/09 a C-161/10, EU:C:2011:685, body 51 a 52)), žiadať na súdoch všetkých členských štátov, na území ktorých je prístupný obsah informácie uverejnenej na internete, o náhradu škody spôsobenej na území tohto členského štátu, alebo musí (v zmysle rozsudku zo 17. októbra 2017, Bolagsupplysningen a Ilsjan (C-194/16, EU:C:2017:766, bod 48)), podať tento návrh na náhradu škody na súde, ktorý má právomoc nariadiť opravu údajov a odstránenie hanlivých komentárov?“

Súdny dvor na prejudiciálnu otázku odpovedal kladne: V zmysle rozsudku Súdneho dvora článok 7 bod 2 Nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že osoba, ktorá:

1. sa domnieva, že došlo k porušeniu jej práv šírením hanlivých výrokov o nej na internete, a
2. ktorá koná súčasne jednak na účely opravy údajov a odstránenia obsahu uverejneného o nej na internete a jednak na účely náhrady škody vyplývajúcej z tohto uverejnenia, 

sa môže domáhať na súdoch všetkých členských štátov, na území ktorých sú alebo boli tieto výroky prístupné na internete, náhrady škody jej spôsobenej v členskom štáte súdu, na ktorý je podaná žaloba, hoci tieto súdy nemajú právomoc rozhodovať o návrhu na opravu údajov a odstránenie obsahu.

Rozsudok Súdneho dvora zdôrazňuje nevyhnutnosť prehodnotiť ustanovenie o právomoci uvedené v článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) Brussel i bis č. 44/2001 z 22. decembra 2001 pokiaľ ide o spory stojace na priesečníku internetovej jurisdikcie a osobnostných práv. Treba povedať, že legislatívna reforma predstavuje vhodnejšie riešenie ako čiastkový prístup založený na judikatúre, pokiaľ ide o špecifické výzvy, ktoré predstavuje vplyv nových technológií v tejto oblasti práva. V tejto súvislosti bude preto zaujímavé sledovať, ako bude tento rozsudok prijatý v kontexte nedávnej iniciatívy na ochranu novinárov a občianskej spoločnosti presadzovanej Európskou komisiou.