#132 Rozhodnutie Súdneho dvora vo veci žiadosti o azyl ženy s afganskou štátnou príslušnosťou
Dvom ženám s afganskou štátnou príslušnosťou rakúske orgány odmietli priznať postavenie utečenca. Tie sa rozhodli túto skutočnosť napadnúť na rakúskom Najvyššom správnom súde, pričom tvrdia, že samotná situácia žien pod novým režimom Talibanu v Afganistane je dostatočným dôvodom na priznanie postavenia utečenca.
Tento režim zavádza množstvo diskriminačných opatrení, vrátane toho, že ženy sú zbavené právnej ochrany pred rodovo motivovaným násilím, domácim násilím a nútenými manželstvami. Ženám je nariadené úplne si zakrývať telo a tvár, obmedzuje sa im prístup k zdravotnej starostlivosti a sloboda pohybu, zakazuje alebo obmedzuje sa im výkon povolania, bráni sa im v prístupe k vzdelaniu a sú vylúčené z politického života.
Rakúsky súd uviedol, že návrat k moci takéhoto režimu v roku 2021 má vážne dôsledky pre základné práva žien. Taktiež je názoru, že ženy afganskej štátnej príslušnosti spadajú pod kategóriu „určitej sociálnej skupiny“ v súlade so smernicou 2011/95. Tieto ženy môžu byť v Afganistane vystavené prenasledovaniu z dôvodu svojho pohlavia. Tento vnútroštátny súd položil súdnemu dvoru dve otázky:
- Či uvedené diskriminačné opatrenia posudzované ako celok možno kvalifikovať ako činy prenasledovania, ktoré môžu odôvodňovať priznanie postavenia utečenca;
- Či je príslušný vnútroštátny orgán v rámci individuálneho posúdenia žiadosti o azyl podanej ženou, ktorá je afganskou štátnou príslušníčkou, povinný zohľadniť iné skutočnosti než štátnu príslušnosť a pohlavie tejto ženy.
K prvej otázke Súdny dvor Rozsudkom v spojených veciach C-608/22 a C-609/22 zo dňa 4.10.2024 konštatoval, že niektoré opatrenia, ako nútené manželstvo, prirovnávané k forme otroctva, a nedostatok ochrany pred rodovo podmieneným a domácim násilím, sú samy osebe považované za činy prenasledovania, pretože predstavujú závažné porušenie základných práv a formy neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. Súdny dvor dospel k záveru, že aj keď jednotlivé opatrenia samy o sebe nemusia predstavovať dostatočne závažné porušenie základných práv na to, aby boli považované za činy prenasledovania, keď sa posudzujú spoločne, nadobúdajú takúto kvalifikáciu. Ich kumulatívny účinok a systematické uplatňovanie vedú k výraznému popieraniu základných práv spojených s ľudskou dôstojnosťou.
K druhej otázke Súdny dvor rozhodol, že orgány členských štátov nemusia preukazovať, že žiadateľka čelí konkrétnemu riziku prenasledovania po návrate do svojej krajiny pôvodu. Je dostatočné, ak sa zohľadní iba jej štátna príslušnosť a pohlavie.
Právny komentár
Prinášame týždenný komentár z rôznych oblasti práva, obchodu, podnikania a auditu. Snažíme sa podávať objektívny a nestranný pohľad na aktuálne témy, ktoré hýbu profesionálym svetom.
- AutorAdmin
- Dátum17.10.2024
- Webwww.lexante.sk