ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO SÚDU PRE ĽUDSKÉ PRÁVA V PROSPECH SLOVENSKEJ REPUBLIKY

#71Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prospech Slovenskej republiky

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodoval o dvoch sťažnostiach (č. 41510/16 a 81651/17) podaných sťažovateľom vo výkone trestu za trestný čin obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami. Sťažnosti sa týkali rovnakých právnych otázok, a to možnosti súdneho preskúmania rozhodnutí väzenských orgánov a údajne odlišných súdnych postupov v tomto smere. Sťažnosť č. 41510/16 vychádza zo skutočnosti, že v mesiaci jún 2013 bolo u sťažovateľa zistené väčšie množstvo liekov, ktoré mu lekár predtým predpísal, ale ktoré mal dovtedy spotrebovať alebo vrátiť. Na základe skutku, za ktorý bol sťažovateľ odsúdený, bola táto skutočnosť posúdená ako disciplinárne previnenie, za ktoré bol umiestnený v uzavretom priestore ústavu na výkon trestu odňatia slobody na desať dní.

Sťažnosť č. 81651/17 vychádza zo skutočnosti, že sťažovateľ požiadal o povolenie prijať návštevy s priamym kontaktom v novembri 2015 a januári 2016, ale vzhľadom na jeho správanie v tomto mesiaci bol tento kontakt zamietnutý. Sťažovateľ sa pokúsil napadnúť rozhodnutie väzenského orgánu na správnych súdoch, ktoré neskôr vo všetkých prípadoch konštatovali, že nemajú právomoc vo veci konať a postúpili ho na preskúmanie príslušnej prokuratúre podľa osobitných predpisov. Sťažovateľ následne napadol postúpenie svojej sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky, avšak neúspešne, keďže tento prípad patril do pôsobnosti prokuratúry a nie súdu.

Sťažovateľ sa následne sťažoval na ESĽP, že v dôsledku vyššie uvedeného postupu neurobil nič, čo bolo v rozpore s § 6 Článku 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor), ktorý stanovuje, že sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal svoju námietku, ale podľa článku 13 Dohovoru proti svojej námietke nemá nárok ani na účinný prostriedok nápravy. Vo svojej sťažnosti týkajúcej sa odopretia možnosti prístupu na priamy kontakt sťažovateľ tiež tvrdil, že bolo zasiahnuté do jeho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

Európsky súd pre ľudské práva po preskúmaní prípadu a stanovísk strán sťažnosť zamietol. Uviedol, že ochrana práv sťažovateľa bola zverená prokuratúre podľa osobitných zákonných ustanovení týkajúcich sa výkonu trestu a postavenia a funkcií prokuratúry. Jeho rozhodnutia môže následne preskúmať Ústavný súd o sťažnostiach podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky. Sťažovateľ tvrdil, že preskúmanie zo strany prokuratúry nebolo „úplné, nestranné a efektívne“. Svoj nárok však nepodložil iným skutkovým ani právnym znakom okrem toho, že s takýmto postupom nesúhlasí.

ESĽP sa domnieva, že sťažovateľ nepredložil žiadne argumenty, prečo opísaný mechanizmus preskúmania, o ktorom rozhodli väzenské orgány, nespĺňa požiadavky Dohovoru. Keďže sťažovateľ sa nepokúsil využiť tento mechanizmus, nie je dôvod spochybňovať jeho funkčnosť v jeho konkrétnom prípade. Európsky súd pre ľudské práva preto dospel k záveru, že vyššie uvedená námietka je zjavne neopodstatnená. Ďalej ESĽP uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené závery nemožno tvrdiť, že sťažovateľ utrpel nejakú značnú nevýhodu v zmysle článku 35 ods. 3 písm. b) dohovoru o predmete jeho sťažnosti na súd.

Keďže problém je už vyriešený na vnútroštátnej úrovni, dodržiavanie ľudských práv v prípade sťažovateľa si nevyžaduje preskúmanie podstaty prípadu. Napokon ESĽP uviedol, že hoci sa sťažovateľ odvolával na článok 8 Dohovoru, neposkytol žiadne samostatné odôvodnenie vyplývajúceho porušenia jeho hmotných práv. Preto sa v tomto smere nevyžaduje žiadne rozhodnutie. Z vyššie uvedených dôvodov považoval ESĽP dovolania za neprípustné a v celom rozsahu ich zamietol.