ARBITRÁŽNE KONANIE SA STÁVA ČORAZ VIAC POPULÁRNEJŠÍM

#86Arbitrážne konanie sa stáva čoraz viac populárnejším

Arbitrážne, alebo inak nazývané aj rozhodcovské konanie, je v poslednej dobe čoraz viac stavané do popredia pred súdnym konaním. Deje sa tak z viacerých dôvodov, no v našej republike stále neprišiel dlhoočakávaný boom tohto konania, ktoré je vedené rozhodcom alebo skupinou rozhodcov. Aké sú ale tie základné rozdiely, ktoré arbitrážne konanie odlišujú od toho sudcovského?

Zatiaľ čo pri bežných súdoch vydáva rozsudky sudca, ktorý musí mať požadované právne vzdelanie, pri súde arbitrážnom môže rozhodovať jeden rozhodca alebo ich môže byť rovno viacero. Tu nie je stanovená požiadavka právnického vzdelania, ani akejkoľvek právnej praxe, avšak výnimku tvorí len spotrebiteľský spor – pri ňom je požiadavka na kvalifikačné vlastnosti rozhodcu alebo rozhodcov. Rozhodcovia pritom musia byť vždy v nepárnom počte, aby nedošlo k tzv. remíze pri nezávislom hlasovaní a rozhodovaní sporu. Avšak treba poznamenať, že zo zákona je rozhodcovské konanie postavené na rovnakú úroveň ako konanie pred akýmkoľvek všeobecným súdom, pričom nie je možné sa proti výsledku rozhodcovského súdu odvolať.

Arbitrážne konanie sa primárne zameriava na riešenie obchodnoprávnej a občianskoprávnej agendy v medzinárodných sporoch. Takéto rozhodcovské spory rozhodujú zväčša rozhodcovia, ktorí sú zárukou odbornosti, kvázi rýchleho vybavenia sporu a spravodlivého rozhodnutia vo veci samej. Pre takýto typ sporu sa môžete rozhodnúť takmer pri každom type sporu, avšak samozrejme, ako to už väčšinou býva, aj tu existujú určité výnimky, kedy medzinárodný spor pomocou rozhodcovského konania riešiť nemôžete. Konkrétne sa jedná o zmenu, vznik, či zánik vlastníckeho práva, ďalej predmetom sporu nesmie byť napríklad pozbavenie spôsobilosti určitej osoby alebo zverenie detí do starostlivosti alebo do opatery jednému z rodičov po rozvode manželov, či exekúcia.

Konkrétne konanie je z praktického pohľadu oveľa konzistentnejšie a priebeh konania je jednoduchší než tie, ktoré prebiehajú na všeobecných súdoch. Rozhodcovské konanie začína podaním žaloby, pričom platí, že jednotlivé strany sporu nemusia byť zastúpené advokátom. Konanie nemusí nutne obsahovať ústne pojednávanie, ale je možnosť, aby arbitráž prebiehala len písomnou formou, pričom všetko závisí od dohody medzi stranami predmetného sporu.

Arbitrážne konanie je frekventovane využívané najmä pri športovom odvetví. Napríklad NHL využíva tento typ konania v tom prípade, ak sa chránený voľný hráč, to znamená taký, na ktorý má jeho klub prednostné právo, nedokáže dohodnúť na novej zmluve. Následne rozhodca v arbitrážnom konaní rozhoduje podľa všetkých okolností napríklad o výške platu pre nasledujúcu sezónu, ktorá bude vyplácaná tomuto hráčovi.

Existujú však aj nejaké negatíva, ktoré by sme mohli pripísať arbitráži? Pravdepodobne tak ako pri každom type konania, vždy by sme mohli spomenúť aspoň jedno. Prvým z nich je nižšia miera nezávislosti a nestrannosti rozhodcov pri rozhodovaní. Ktokoľvek môže nechať zriadiť rozhodcovský súd, pričom tak môže byť učinené na podnet jedného z účastníkov rozhodcovského konania a arbitráž by preto mohla byť rozhodnutá v prospech zriaďovateľa. Za negatívum možno brať aj fakt, ktorý sme spomenuli vyššie, že rozhodcove rozhodnutie je konečné, pričom ak by ste ho považovali za nespravodlivé, či inak nesprávne, budete ho musieť prijať.

Ako si ale v praxi predstaví bežný smrteľník ako taký arbitrážny spor a konanie prebieha? V priemere tieto konania trvajú jeden až tri mesiace, čo je v porovnaní s dĺžkou konania všeobecných súdov veľmi dobrý výsledok, ktorý láka pre výber práve tohto typu konania. Samozrejme, nemožno vždy generalizovať a dĺžka konaní závisí najmä od náročnosti jednotlivých sporov. Účastníci sa prakticky môžu dohodnúť, že ich spor bude prejednávaný na akomkoľvek arbitrážnom súde na svete, postačuje pritom len zhoda vôle strán. Tento fakt sa stáva atraktívnym hlavne pre podnikateľov, ktorí obchodujú so zahraničnými spoločnosťami naprieč celým svetom.