Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie 1. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy obsiahnutej v ods. 2 § 13 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce takéto zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Samotná výška, ktorú v žalobe určuje žalobca v časti návrhu žaloby zvaného petit, je však v konečnom dôsledku na úvahe samotného súdu. Respektíve, súd sa musí pri vyhlásení rozsudku vysporiadať s odôvodnením svojho rozhodnutia, nemôže však žalobcovi priznať vyššiu sumu, ako ktorú žalobca vo svojom návrhu žiadal a to ani za predpokladu, že navrhovaná suma by bola zo subjektívneho hľadiska neprimerane nízka.
Naopak, túto sumu môže súd znížiť s ohľadom na okolnosti prípadu, dôkazov, prípadne rozhodovacej praxe a iných skutočností. V právomoci súdu je dokonca samotný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, ale je potrebné si uvedomiť, že v prípade rozhodovania súdov nižšieho stupňa existuje možnosť podania opravných prostriedkov, ktorým je napríklad odvolanie voči rozsudku, ktorý ale do toho času nesmie byť právoplatným.
Predpokladom priznania takejto náhrady je teda podstatná okolnosť, a tou je existencia ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru dovolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba2.
Príslušným na posúdenie takejto žaloby je v prvej inštancii všeobecný súd v mieste bydliska žalovaného, prípadne súd v meste v ktorom má žalovaný miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, či nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody, tým pádom vieme určiť, kam je žalobu potrebné doručiť.
Na záver treba uviesť, že pre úspešnosť v konaní je potrebné najmä preukázať zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ujmu, ako aj vznik takejto nemajetkovej ujmy, dokázať príčinnú súvislosť (označovanú aj ako kauzálny nexus) medzi zásahom a vznikom ujmy a v neposlednom rade zavinenie.
1§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka číslo 40/1964 Zb.
2§ uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo 232/2010
Prinášame týždenný komentár z rôznych oblasti práva, obchodu, podnikania a auditu. Snažíme sa podávať objektívny a nestranný pohľad na aktuálne témy, ktoré hýbu profesionálym svetom.