POSLANEC NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY ODSÚDENÝ ZA ÚMYSELNÝ EXTRÉMISTICKÝ TRESTNÝ ČIN.

#49Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky odsúdený za úmyselný extrémistický trestný čin

Vedúci predstaviteľ strany ĽSNS bol Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznaný za vinného zo spáchania trestného činu „prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd“ podľa ustanovenia § 422 ods.1 zákona č. 300/2055 Z. z. Trestného zákona (ďalej len „Trestný zákon“).

Trestný čin mal spáchať rozdávaním šekov v nominálnej hodnote 1.488,- €, ktoré navyše rozdával dňa 14. marca 2017, teda v deň výročia vyhlásenia Slovenského štátu, vykazujúceho mnohé typické rysy fašistického a totalitného zriadenia. 

V tomto prípade sa teda malo jednať o jeden z tzv. extrémistických trestných činov. Vo všeobecnosti možno extrémistické trestné činy definovať najmä ako nebezpečné, protispoločenské javy, ktoré môžu viesť k sociálnym konfliktom i k politickej destabilizácii. Veľmi často bývajú spájané s rasovou, národnostnou, prípadne náboženskou neznášanlivosťou. Základné druhy extrémizmu sú: politický a náboženský. 

Objektom týchto trestných činov je v mnohých prípadoch ochrana základných práv a slobôd, rovnoprávnosť ľudí bez ohľadu na ich národnú, etnickú, rasovú, náboženskú alebo inú príslušnosť. Teda jedná sa o ochranu základného pilieru demokracie, ktorým je rovnosť ľudí, ktorú zakotvuje zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“) v článku 12 odsekoch 1 a 2. Trestný čin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, za ktorý bol daný poslanec odsúdený má totožný objekt. 

Avšak, jedna z podmienok naplnenia skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa ustanovenia § 422 ods.1 Trestného zákona spočíva vo verejnom prejavovaní sympatií k hnutiu, ktoré smeruje alebo v minulosti smerovalo k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktoré hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť. Spôsob prejavovania sympatií môže spočívať napríklad v používaní odznakov, rovnošiat, zástav, hesiel či iných symbolov spájaných s extrémistickými hnutiami. Dokonca môže ísť o symboly, ktoré boli v minulosti priamo späté s takýmito hnutiami či skupinami osôb, prípadne o kombinácie hesiel, čísiel a písmen, ktoré samé osebe takéto hnutie či skupinu osôb nepropagujú, avšak slúžia ako ich náhrada. Uvedené predstavuje objektívnu stránku tohto trestného činu.  

Podľa orgánov činných v trestnom konaní malo v tomto prípade číslo 14, nachádzajúce sa v sume 1.488,- €, na ktorú bol vystavený predmetný šek, predstavovať vetu: „We must secure the existence of our people and a future for white children“ (Musíme zabezpečiť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielych detí), ktorej autorom je americký rasista David Lane. Veta má 14 slov a číslovka 14 sa používa ako neonacistický symbol často v kombinácii s číslom 88, ktoré v nacistickej symbolike odkazuje na nacistický pozdrav „Heil Hitler“, keďže písmeno H je ôsmym písmenom v abecede.

S uvedeným sa stotožnil aj znalec špecializujúci sa na neonacizmus, Ján Uhlíř, kedy číslo 14 má podľa neho reprezentovať vyššie uvedenú vetu a zároveň dodal, že symboly 14 a 88 sú jednými z najčastejších kryptogramov neonacizmu.  

K symbolike čísel sa vyjadril aj Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Tomáš Honz nasledovne: „Keď chcete preukázať, že tá číselná symbolika súvisí s neonacizmom, to znamená, že nejde priamo o odovzdávanie šeku s hákovým krížom, ale s číselnou symbolikou, ktorá predstavuje neonacizmus, musíte obžalovanému dokázať, že je jeho motivácia neonacistická.“

Samotný prejav sympatie musí byť vyjadrený buď slovami alebo sa tak musí dať usúdiť z prejavu vôle (konkludentne), pričom prejavovanie sympatií sa musí vykonať verejne, čo v zmysle ustanovení trestného zákona znamená najmä nasledovné: 

1. obsahom tlačoviny alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete; alebo
2. pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami.

V prípade skúmaných šekov bolo toto verejné konanie naplnené podľa súdu predovšetkým prezentáciou rozdávania predmetných šekov v novinách politickej strany obžalovaného „Noviny Ľudovej strany Naše Slovensko“ a videozáznamom uverejneným na webovej stránke.

Za zmienku stojí aj vyjadrenie predsedu senátu pri odôvodňovaní rozsudku, ktorý okrem iného povedal: „Nie je možné prehliadnuť, že odovzdávanie šekov so sumou 1.488,- € sa udialo 14. marca, teda v deň, kedy bol založený Slovenský štát, ktorý sa prikláňal k fašistickým praktikám. Boli vtedy diskriminovaní Rómovia, židia a ďalšie osoby. Nedá sa teda veriť, že iba náhodne bola vyzbieraná suma v hodnote dvoch nacistických symbolov. Obžalovaný si musel byť vedomý týchto symbolov. Obžalovaný verejne odprezentoval čísla spájané s nacistickou symbolikou, čím sa k tomuto systému prihlásil.“

Ďalším znakom skutkovej podstaty trestného činu je subjekt. Páchateľom, tohto trestného činu sa môže stať ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba na účely trestného zákona, teda v zmysle teórie trestného práva ide o všeobecný subjekt. Okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť sú vo všeobecnosti nasledovné:

1. dovŕšenie štrnásteho roku veku v čase spáchania trestného činu;
2. nepríčetnosť, pre duševnú poruchu v čase spáchania trestného činu, kedy páchateľ nemohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania alebo svoje konanie ovládať.

Ani jedna z týchto okolností vylučujúcich trestnú zodpovednosť sa však podľa príslušného súdu na obžalovaného nevzťahovala. 

Každý trestný čin, musím mať ďalej znak subjektívnej stránky. Pri tomto trestnom čine sa vyžaduje úmyselné zavinenie v nadväznosti na ustanovenie § 17 Trestného zákona. Zo zavinenia vyplýva psychický vzťah páchateľa ku skutočnostiam charakterizujúcim trestný čin. Zavinenie vo forme úmyslu sa skladá z dvoch zložiek, a to zložky intelektuálnej a zložky vôľovej. Obidve tieto zložky musia zahŕňať jednak ohrozenie alebo porušenie záujmov chránených Trestným zákonom, teda objekt trestného činu a jednak spôsob spáchania trestného činu a ostatné náležitosti, predpokladané príslušným ustanovením Trestného zákona.

Aj na základe uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznal obžalovaného za vinného z prečinu „sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd“ podľa §422 ods.1 trestného zákona. Súd jeho konanie zhrnul ako verejné používanie symbolov a hesiel prejavov sympatie k ideológiám, ktoré smerujú a v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd osôb, pričom hlásajú rasovú, etnickú a náboženskú nenávisť. Zároveň zdôraznil primeranosť výšky uloženého trestu v spodnej hranici šesť mesiacov a to z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie trestnej činnosti. Pod individuálnou prevenciou sa myslí náprava páchateľa a pod pojmom generálna prevencia možno rozumieť ochrana spoločnosti pred páchateľom. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj to, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadne usporiadaný život, čo považoval za náznak predpokladu jeho nápravy a nepotrebnosť uloženia nepodmienečného výkonu trestu odňatia slobody. Aj z týchto dôvodov, bol danému poslancovi uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka a šiestich mesiacov. 

Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo právoplatné dňom jeho vyhlásenia, teda 5.4.2022. Právoplatnosť možno z hľadiska teórie práva chápať v dvoch rovinách. Za prvé, právoplatnosť z formálneho hľadiska možno definovať časovým okamihom, v ktorom nastáva nezmeniteľnosť rozsudku riadnym opravným prostriedkom. Materiálna stránka právoplatnosti sa dá charakterizovať právnymi účinkami spočívajúcimi v záväznosti právoplatného rozsudku pre vymedzený okruh subjektov, ktorým je rozhodnutie určené. 

Záverom je potrebné uviesť, že s dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) odsúdený za úmyselný trestný čin, spája Ústava Slovenskej republiky podľa čl. 81a  písmena f),  automaticky zánik mandátu poslanca. Z toho dôvodu stratil obžalovaný mandát poslanca. Právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené, je prekážkou práva byť volený do národnej rady v zmysle zákona č. 180/2014 Z. z. O podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

So stratou mandátu,  prišiel právoplatne odsúdený poslanec aj o plat poslanca národnej rady. V zmysle §2 odseku 1 zákona č 120/1993 Z. z. O platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, poslancovi národnej rady patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok znížený podľa odseku 2, zaokrúhlený nahor na celé euro. V kalendárnom roku 2021 bol plat poslanca  určený vo výške 3.060,- € mesačne. Ďalšími následkami spojenými so stratou mandátu poslanca národnej rady je strata práva zákonodarnej iniciatívy, interpelačné právo a právo klásť otázky členom vlády SR, právo vyžadovať od štátnych orgánov potrebné informácie pre svoju prácu, právo zúčastňovať sa na rokovaniach národnej rady a orgánov, do ktorých bol zvolený a hlasovať na nich o všetkých prerokúvaných otázkach. Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spája právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin s prekážkou práva byť volený najmä za poslanca Európskeho parlamentu, poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja či za poslanca obecného zastupiteľstva. 

Ďalším aspektom je strata imunity poslanca národnej rady za hlasovanie v národnej rade alebo jej výboroch. Zákon č. 350/1996 Z. z. O rokovacom poriadku Národnej rady stanovuje, že poslanca národnej rady nemožno za hlasovanie stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Tento zákon ďalej upravuje imunitu poslanca národnej rady za výroky pri výkone funkcie prednesené v národnej rade alebo jej orgánoch. Poslanec však naďalej podlieha disciplinárnej právomoci národnej rady. Uvedený poslanec tak prišiel aj o túto imunitu, keďže je nevyhnutne spojená s mandátom poslanca národnej rady.