S bývaním je spojených veľa práv a povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov, legislatívna úprava je obsiahnutá najmä v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „Zákon“) a v zákone č. 40/1964 Zb. Občianskom zákonníku, ktorý v ustanovení § 123 všeobecne stanovuje: „Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.“
Každý vlastník však musí pri výkone svojich práv súvisiacich s vlastníctvom bytu brať ohľad aj na ďalších vlastníkov a neohrozovať ich práva. Po neúspešnej snahe dohodnúť sa si susedom o upustení od obťažujúceho konania, je ďalšou možnosťou ako sa brániť súdom nariadený predaj bytu.
Účelom ustanovenia § 11 ods. 5 Zákona, ktorý upravuje práve spomínaný predaj bytu, bolo zabezpečiť dodržiavanie práv a povinností vlastníkov a má slúžiť ako prevencia pred neprijateľným správaním iného vlastníka. Takýto návrh na nariadenie predaja bytu súdom môže podať aj vlastník sám, pričom nie je potrebný súhlas väčšiny vlastníkov, ako to býva pri väčšine úkonov.
V rozhodnutí Okresného súdu Prievidza vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 7C 42/2005, súd riešil otázku, nájomníčky, ktorá hrubo porušovala dobré mravy v dome, pričom súd rozhodol a nariadil predaj bytu prenajímateľa, t. j. vlastníka. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že konanie vlastníka podľa § 11 ods. 5 je zároveň konaním podľa § 11 ods. 1 Zákona a teda vlastník bytu, zodpovedá za konanie nájomcu.
Prenajímateľ by tak mal vždy zvážiť akej osobe dáva byt do nájmu, nakoľko za jej konanie v tomto ohľade prenajímateľ zodpovedá.
Prinášame týždenný komentár z rôznych oblasti práva, obchodu, podnikania a auditu. Snažíme sa podávať objektívny a nestranný pohľad na aktuálne témy, ktoré hýbu profesionálym svetom.