Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-392/19, VG Bild-Kunst proti Stiftung Preußischer Kulturbesitz, vykladal článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.
Prípad sa týkal obchádzania ochranných opatrení autora verejného prenosu pomocou techniky framingu , ktoré si autor vyžadoval implementovať pri udelení licencie na používanie svojho diela. Framingom sa rozumie vloženie diela autora , v tomto prípade verejného prenosu (napríklad prehrávanie videa), na stránku tretej osoby , kde je dielo následne voľne prístupné verejnosti. Možno si to predstaviť ako prehrávanie videa uloženého na serveroch YouTube, ale prehrávaného na inej internetovej stránke než YouTube.
Autor diela je oprávnený využiť pri jeho verejnom prenose ochranné opatrenia, aby takémuto používaniu svojho diela zabránil. Ak sa ale ochranné opatrenia obchádzajú , framingom, ako neodsúhlaseným sprostredkovaním takéhoto prenosu, dochádza k zásahu do práv autora.
Dôležitým záverom rozhodnutia sú podmienky, za ktorých možno uložiť zmluvné obmedzenia odkazov z hľadiska autorského práva. Súdny dvor Európskej únie totiž uviedol, že súhlas nositeľa autorských práv možno obmedziť iba prijatím príslušných technických ochranných opatrení .
Prinášame týždenný komentár z rôznych oblasti práva, obchodu, podnikania a auditu. Snažíme sa podávať objektívny a nestranný pohľad na aktuálne témy, ktoré hýbu profesionálym svetom.