ČO PRINIESLA NOVELA ZÁKONA O OCHRANE OZNAMOVATEĽOV PROTISPOLOČENSKEJ ČINNOSTI?

#90Čo priniesla novela zákona O ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

V nadväznosti na už účinnú novelu je potrebné poukázať na súvislosti, ktoré čitateľovi priblížia určitý kontext súvislostí. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nazývaný aj „Zákon o whistleblowingu“. Cieľom tohto zákona je poskytnúť ochranu zamestnancom pred prípadnými postihmi za oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a súčasne zabezpečiť povinnosť zamestnávateľov pri prijímaní a vybavovaní takýchto oznámení. Zavedením opatrení sa má iniciovať motivácia zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti so svojím zamestnaním.

Dňa 10. mája 2023 Národná rada SR prijala novelu Zákona o whistleblowingu, ktorá bola v Zbierke zákonov SR publikovaná ako zákon č. 189/2023 Z. z. Jej výsledkom boli zmeny účinné k dvom dátumom. Účinnosť tejto novely obsahujúca čiastočné zmeny nastala od 01.07.2023, avšak predmetná novela obsahovala aj také ustanovenia, ktoré si na nadobudnutie účinnosti museli počkať až do 01.09.2023 a týkajú sa interných systémov oznamovania a sankcií.

1. Odvetné opatrenie

Je také konanie alebo opomenutie konania v súvislosti s pracovnoprávnym alebo iným obdobným vzťahom oznamovateľa, ktoré je vyvolané oznámením alebo zverejnením informácií o protispoločenskej činnosti a ktoré oznamovateľovi alebo inej osobe podľa tohto zákona spôsobilo alebo môže spôsobiť neopodstatnenú ujmu. Ide predovšetkým o výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru, disciplinárne opatrenie, nátlak, neposkytnutie odbornej prípravy, zníženie mzdy, zrušenie licencie, a. i.

2. Rozšírenie pojmu oznamovateľ

Týmto opatrením sa zabezpečilo, že okrem pracovnoprávneho vzťahu budú ochranu požívať aj osoby v inom obdobnom vzťahu. Oznamovateľom môže byť iba fyzická osoba, ktorá urobila oznámenie v dobrej viere a toto oznámenie adresovala príslušnému orgánu na prijatie takéhoto oznámenia. V súvislosti s ochranou osoby oznamovateľa sa zaviedlo jedno veľmi podstatné opatrenie, a to je možnosť zachovania anonymity oznamovateľa pred zamestnávateľom.

3. Rozšírenie okruhu trestných činov, ktoré budú predstavovať závažnú protispoločenskú činnosť

Pokiaľ si máme vysvetliť sankcie uplatňované pri protispoločenskej činnosti, je nevyhnutné poznamenať, že ju možno rozdeliť na závažnú a inú protispoločenskú činnosť. Závažnou protispoločenskou činnosťou rozumieme Trestné činy vymedzené v trestnom zákone, pričom novelou došlo k ich rozšíreniu, napríklad o trestný čin neposkytnutia pomoci, trestný čin zvýhodňovania veriteľa, trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody, či trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi.

Najskôr sme pod pojmom závažná protispoločenská činnosť rozumeli aj trestné činy, za ktoré Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, novelizáciou však ide o trestné činy, za ktoré Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou dva roky. Medzi závažnú protispoločenskú činnosť naďalej zaraďujeme aj správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou určenou výpočtom, alebo správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 30 000 eur. Pre doplnenie, oblasti správnych deliktov sa táto novela netýkala. Inou protispoločenskou činnosťou rozumieme takú činnosť, ktorá nespadá do charakteristiky závažnej protispoločenskej činnosti a spravidla ide o menej závažnú činnosť.

4. Povinnosti zamestnávateľov vo vzťahu k oznamovaniu protispoločenskej činnosti

Novelizáciou vznikla :

1. Povinnosť určiť zodpovednú osobu, a to pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, zamestnávateľ, ktorý poskytuje finančné služby, služby v oblasti bezpečnosti dopravy alebo služby v oblasti životného prostredia, a zamestnávateľ, ktorý je orgánom verejnej moci, ktorý zamestnáva najmenej päť zamestnancov
2. Povinnosť vydať interný predpis, ktorý bude obsahovať podrobnosti o tom, ako podať, preveriť a evidovať oznámenie, oboznámiť oznamovateľa o výsledkoch takéhoto preverenia, ako prijímať opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri preverovaní oznámení a o komunikácii s oznamovateľom vo veci týchto opatrení, ako prijímať opatrenia proti bráneniu v oznamovaní protispoločenskej činnosti...
3. Povinnosť vybavovať oznámenia upravuje predovšetkým lehoty súvisiace s oznámením
4. Povinnosť viesť evidenciu oznámení, a to po dobu troch rokov odo dňa doručenia oznámenia.

5. Zvýšenie sadzby pokút

Pre zaujímavosť, novelou došlo k zvýšeniu pokuty z 2 000 € na 6 000 € v prípade, že osoba hrozí odvetným opatrením, pokúsi sa o odvetné opatrenie alebo postihne oznamovateľa odvetným opatrením v súvislosti s urobením oznámenia, alebo poruší povinnosť zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa alebo o totožnosti dotknutej osoby alebo sa pokúsi zabrániť alebo bráni urobeniu oznámenia. Ak sa daná osoba v priebehu nasledujúcich dvoch rokov od prvého konania znova dopustí odvety, úrad mu bude môcť uložiť dvojnásobok prvej pokuty, maximálne 12 000 €. Ide aj o ďalšie pokuty, ktoré zákon upravuje a sú v tomto zákone uvedené.

6. Oznámenie

Týmto sa v zmysle § 2 písm. b) Zákona o whistleblowingu rozumie „uvedenie skutočností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom alebo iným obdobným vzťahom a ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti“. Ak oznámenie môže prispieť alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo k usvedčeniu jej páchateľa, hovoríme o kvalifikovanom oznámení.

Aký je teda záver?

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, zamestnávateľ, ktorý poskytuje finančné služby, služby v oblasti bezpečnosti dopravy alebo služby v oblasti životného prostredia, a zamestnávateľ, ktorý je orgánom verejnej moci, ktorý zamestnáva najmenej päť zamestnancov, má povinnosť vytvoriť vnútorný kontrolný systém prijímania a vybavovania oznámení. Môže ísť o oznámenia, ktoré budú poukazovať nielen na protiprávne konanie, ale aj na iné nekalé, neetické či nehospodárne konanie a takisto o anonymné oznámenia o závažnej protispoločenskej činnosti.