V poslednom období sa stretávame čoraz viac s tým, že miera nehodovosti vodičov na slovenských cestách má vo veľkej miere spoločného menovateľa, ktorým je požitie alkoholu u vodiča. Požitie alkoholu vodičom motorového vozidla je v podmienkach slovenskej legislatívy zakázané.
Táto skutočnosť je upravená v šiestej hlave Trestného zákona v jej prvom diele, pod názvom trestné činy všeobecne nebezpečné. Ustanovenie § 289 pod názvom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky v prvom odseku definuje skutkovú podstatu tohto trestného činu. Skutková podstatu naplní ten, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Za takéto konanie bude páchateľ potrestaný odňatím slobody až na jeden rok. Rovnaký trest dostane páchateľ, ak sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti vyššie uvedenej odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Pri alkohole za volantom možno uvažovať aj o priestupku. Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto sa ako vodič vozidla odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Rovnako to platí aj pre vodiča, ktorý počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme. Zaujímavá je však skutočnosť, že toto ustanovenie neplatí pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovypaľovacieho vozidla jazdiacich v obci. V prípade dokázania viny za tento priestupok hrozí jeho páchateľovi pokuta až do výšky 1300 EUR a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo od jedného do piatich rokov.
Hlavný rozdiel medzi tým, či sa páchateľ dopustí trestného činu alebo priestupku pri jazde motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu, je práve v nameraných hodnotách alkoholu v krvi. V prípade, ak je nameraná hladina alkoholu do jedného promile, ide o priestupok. Nad túto hladinu alkoholu v krvi je vedenie motorového vozidla považované za trestný čin. Dokazovanie prítomnosti alkoholu v krvi sa vykonáva buď dychovou skúškou alebo odberom krvi. Osoby oprávnené vykonať takéto vyšetrenie sú najmä príslušníci Policajného zboru a zamestnanci obecnej a mestskej polície. Kedysi však tolerancia alkoholu za volantom a jeho prípadné postihy boli benevolentnejšie. Momentálne, v platných právnych predpisoch Slovenskej republiky je vyžadovaná nulová tolerancia. Pre porovnanie treba však uviesť že mnoho krajín má stanovené určité limity, pričom s najnižším 0,2 promile dominujú severné krajiny ako Nórsko a Švédsko. Väčšina krajín EÚ stanovila limit beztrestnosti alkoholu za volantom na 0,5 promile. Týmito krajinami sú napríklad Francúzsko, Taliansko, Rakúsko. Najvyšší prípustný limit v rámci krajín EÚ je pritom 0,8 promile alkoholu v krvi vodiča, a medzi takto tolerantné krajiny patrí Veľká Británia a Írsko.
Možno uviesť že Slovenská republika patrí medzi krajiny s najprísnejšou legislatívou, avšak stále nemá núdzu o vodičov, ktorý sa to rozhodnú nerešpektovať. Počet dopravných nehôd sa každoročne ráta v tisíckach a počet úmrtí spojených s alkoholom na cestách v stovkách obetí.
Prinášame týždenný komentár z rôznych oblasti práva, obchodu, podnikania a auditu. Snažíme sa podávať objektívny a nestranný pohľad na aktuálne témy, ktoré hýbu profesionálym svetom.